Peter Singer: Spisy oetickom žití
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008
Preklad aregister Izabela Viskupová
K téme etického života sa filozofia obracia v celej histórii; každá doba posúva akcenty na také rozmery etickosti, ktoré zodpovedajú jej špecifickým problémom apotrebám. Obracia sa knej aj jeden znajvýznamnejších (a najčítanejších) súčasných filozofov, už aj unás sčasti známy austrálsky profesor Peter Singer. Výber z prác v knihe Spisy oetickom žití predstavuje jeho názory na oblúku približne troch desaťročí. Singer svojimi názormi omorálke amorálnej filozofii vyvolal mnohé kontroverzné diskusie a podnietil, resp. podporil niektoré protestné politicko-praktické akcie. Knižný výber sleduje myšlienkové línie filozofa, ako ich rozvíjal v kľúčových dielach, prípadne významných časopiseckých štúdiách. Štruktúra knihy zohľadňuje predovšetkým tematickú orientáciu textov, takže sú vnej ukážky zrôznych prác, aby boli zjavné (vyvíjajúce sa) pohľady na danú problematiku aj prepojenia medzi jej jednotlivými aspektmi.
Prvá kapitola obsahuje dôležité texty zhľadiska autorovho chápania etiky, jej povahy amožného pôsobenia vspoločnosti. Vúvodnej štúdii Odborníci na etiku sa kriticky vyrovnáva stendenciou (rozšírenou vanglofónnom priestore) redukovať štúdium etiky na analýzu jazyka, ktorý sa používa voblasti morálky, pričom sa predpokladá, že toto štúdium bude zmorálneho hľadiska neutrálne. Ztakéhoto ponímania vyplýva odmietanie „napomínacej“ funkcie morálnej filozofie anásledne aj relativizmus voblasti morálnych názorov. Podľa Singera však etika nepredstavuje len teoretický systém, ale cieľom morálnych úsudkov je pomáhať človeku zorientovať sa, ukázať mu cestu vpraktickom živote. Podľa jeho ďalšej tézy etiku nemožno chápať len vnáboženskom kontexte, ani ju naň bezvýhradne viazať, morálne úsudky, ako tvrdí, odrážajú zvyklosti konkrétnej spoločnosti. Nastoľuje aj otázky ovzťahu univerzálneho hľadiska aindividuálnych záujmov, ako aj ovzťahu emocionality a logického myslenia, ktorému pripisuje vmorálnych rozhodovaniach dôležitú úlohu.
Azda najkontroverznejšie prijatou Singerovou prácou bola kniha Oslobodenie zvierat zpolovice 70. rokov, vktorej je základnou témou preklenutie bariéry medzi druhmi – zastúpená je najmä vdruhej kapitole výberu. Autor tu analyzuje mnohé predsudky, ktoré stoja vpozadí našich dnešných postojov kzvieratám azdôrazňuje, že nechcel vyvolať súcit smilými, „rozkošnými“ zvieratami či podporovať chovanie domácich miláčikov, ale zmeniť myslenie (individuálne a spoločenské) o zaobchádzaní sinými druhmi, podnietiť vypracovanie istých morálnych zásad, ktoré by rešpektovali práva zvierat, adoviesť tieto nové postoje až do legislatívnej podoby. Zmena postojov predpokladá zásadné mentálne posuny, ktoré vychádzajú zpresvedčenia, že utrpenie jednej bytosti je rovnako závažné ako utrpenie iných bytostí a ich dôsledkom je rozšírenie našich tradičných morálnych horizontov . Vtejto súvislosti Singer hovorí oskúsenostiach hnutia za oslobodenie zvierat. Vopisoch chovných praktík na veľkofarmách sa Singer neusiluje zjemniť krutú realitu. Pasáže o veľkochove teliat či testoch kozmetických prípravkov na zvieratách by sa mali stať povinnou lektúrou najmä populácie v ekonomicky vyspelých krajinách, možno by to pomohlo k zmienenému mentálnemu posunu vpostojoch kzvieratám. Singer ráta aj sodmietavou reakciou voči požiadavke radikálnej zmeny vmorálke vpodobe povzdychu „čo ja ako indivíduum zmôžem“, takúto reakciu však nepokladá za dostatočne odôvodnenú, pretože – aj to vyplýva zjeho koncepcie etiky – každý nesie zodpovednosť za svoje konanie, nemá anemôže sa spoliehať na to, čo je zaužívané a„čo robia aj iní“, ba ide ešte ďalej, ak tvrdí, že sme zodpovední nielen za to, čo sme urobili, ale aj za to, čo sme neurobili amohli urobiť (dajme tomu na zmiernenie utrpenia iných bytostí).
Singerovo meno sa spája najmä smyšlienkou ooslobodení zvierat, sám však sľútosťou konštatuje, že smenším ohlasom sa stretávajú jeho myšlienky onevyhnutnosti prerozdelenia bohatstva vrámci planéty, onebezpečenstve anemorálnosti rastúceho bohatstva jedných arastúcej chudoby druhých. Filozofove názory na problematiku svetovej chudoby, nedostatku anadbytku aj ako morálneho problému prináša tretia kapitola, vrámci nej sú nastolené aj otázky potratov aeutanázie. Napokon posledná kapitola prináša Singerove predstavy otom, čo je to etické žitie aako možno knemu dospievať. Zdôrazňuje potrebu, priam nevyhnutnosť nerozmýšľať anekonať iba vsúlade segoistickými záujmami (či ide ozáujmy indivíduí, skupín alebo celých spoločností), ale zohľadňovať všeobecné záujmy apotreby, rozšíriť horizont myslenia na iné bytosti (vrátane iných druhov), ato vceloplanetárnom meradle. „Musíme oživiť myšlienku etického žitia“, píše Singer, tá sa musí stať alternatívou súčasného „dominantného materialistického sledovania vlastných záujmov“.
Kniha, ktorú uzatvárajú poznámky oautorovom živote, predstavuje významný príspevok do uvažovania oetickom žití aj vnašom priestore. Prináša argumenty oneúnosnosti situácie, vakej sa nachádza súčasný svet a podnety na jej pretváranie.
Etela Farkašová