ղľáԾ
Útek do raja
Bratislava, Ikar 2002
Po dvoch detských knižkách Roman Brat (1957) debutuje aj knihou poviedok. Je ich vnej deväť aich nápadným spoločným znakom je španielske prostredie. Ak je to otázka, ponúka sa hneď odpoveď: Brat je španielčinár aprekladateľ zo španielčiny. Je to však len čiastočná odpoveď. Ak si totiž zbližša pozrieme námety jednotlivých poviedok, iste poľahky zbadáme, že prostredie, vktorom sa autor pohybuje suverénne apritom ho nepreťažuje zbytočnými detailmi, nie je tu až také jednorozmerné. Brat vňom nachádza všeličo transparentné, čo vnašich končinách ešte stále nie je také transparentné, hoci ide otú istú Európu. Predovšetkým pád Frankovej diktatúry, demokratický úsvit, baskické teroristické pokušenie: skutočnosť, ktorá otvára priestor celkom novým osudom aich motiváciám. Svetlo demokracie priťahujúce ako nočné svetlo hmyz desperádov zo sveta, kde ešte vládne tma: Afrika sa pohla na sever. Tradičný rozpor medzi ťaživou sociálnou situáciou človeka ajeho zmyslom pre hru, zábavu apôžitok povýšený na životný štýl: túžba prekonať prvé druhým astať sa rovnoprávnym iplnoprávnym konzumentom. Tradične silné náboženské cítenie: sila tradície, morálka hriechu aviny, étos očisťovania, pátos oslobodzujúceho činu. Prinajmenšom toto všetko sa dostáva do hry stémou Španielska. Aako vidieť, sú to samé štandardné ananajvýš aktuálne starosti dobrej literatúry. Anavyše, je tu iaspekt takpovediac aktualizačný: Brat (i čitateľ! Musí nevdojak porovnávať situáciu hrdinov poviedok so situáciou hrdinov slovenských poviedok, španielsku realitu so slovenskou acudzinecké riešenia snašinskými. Prosto, téma dáva predpoklady na rozohratie najnevypočítateľnejších modelových situácií, ktoré majú schopnosť spustiť najzradnejšie deje anajneopakovateľnejšie príbehy vydávajúce odpočet všeplatných právd očloveku dneška ajeho nezávideniahodnom položení.
Bratove poviedky sú dozaista aj opolitike, ktorá sa rozpúšťa vpostavách adejoch ako cukor vtuhom nápoji. Ato aj napriek tomu, e ich hrdinami sú zväčša muži zperiférie, prišelci, utečenci, nešťastníci, smoliari. Motívom ich konania je však vždy túžba uniknúť zbiedy apriemernosti, premeniť ťažkú životnú traumu na oslobodzujúce šťastie. Vo viacerých poviedkach je takouto traumou tak či onak motivovaná závislosť od ženy, vpoviedke Caramba zrada priateľa, vpróze Spoveď profesora Maledita prekliatie netalentovaného karieristu, alebo nemožnosť uplatniť vlastnú identitu vpoviedke Som niekto iný. Vkaždom prípade Brat ostro vníma protiklad medzi sociálnym postavením svojich postáv aich ľudským smerovaním. Čistá túžba sa kalí vrealite aautor si pokladá za povinnosť pridať sa na stranu čistoty, pričom ho fascinuje príbeh stretu týchto rozporov, ktorý má príchuť absurdného osudu, osudovej nespravodlivosti hýbajúcej svetom. Napokon, všetky dobré príbehy sú také. Býčie zápasy, futbal či andalúzske spevy, vreckárstvo, žobranie či policajtská kariéra majú dať „chlapovi druhej kategórie“ príležitosť urobiť zo seba šťastného človeka, zatiaľ čo osud má preňho pripravené čosi iné. Apráve ponad túto dramatickú pustošivú osudovosť sa autor prikláňa khrdinovi anesúdi ho tak, ako to urobila jeho spoločnosť či ktovieodkiaľ prihnaná smršť násilia, ale obhajuje jeho právo na integritu ašťastie vúplnosti. Jeho pokojné psychologizujúce rozprávačstvo nahráva vnútornému životu človeka aočividne tak apeluje za emancipáciu duchovna.
