ղľáԾ
Ján Kudlička je známy voblasti výtvarného umenia (maliar, sochár, fotograf) aj slovesného umenia ako autor aobčas ispoluautor. Ծ ٳDzé (2019) je básnikom, ilustrátorom imaliarom svojej poézie. VٱԲídz je prozaikom.
Už obal knihy svojou formou averbálnymi údajmi napovedá, že vٱԲídz ide odeväť teritórií, ztoho dve krajiny asedem mestských prostredí. Grafik adizajnér Pavel Choma dal knihe jednu zmožných podôb notesa či záznamníka, do ktorého si človek svoje denné dojmy, zážitky, príbehy môže zapisovať. Sú to napríklad načrtnuté linajky, dátumy, miesta, dokonca hodiny vnadpisoch Kudličkových textov. Ako už naznačuje výpočet teritórií na obálke knihy – pobudneme spolu sautorom vPrahe, potom je to Toronto, ideme zmesta do krajiny Egypt apotom do Berlína, Petrohradu aspäť do štátu (Taliansko), do New Yorku, Londýna acesta sa končí vo Viedni. Na prvý pohľad zvláštne usporiadanie aglomerácií, ale zdá sa, že to nemá nijakú symbolickú či metonymickú hodnotu, iba ak načrtnutie kruhov či elíps po guľatej Zemi.
Ծ ٱԲí sú dve prelínajúce sa časti. Jedna textová, znej si príjemca môže vybrať kapitolku, ktorú chce apritom nestratí nijakú nadväznosť, chronológiu; každý text Kudličkovej knihy je vpodstate samostatnou časťou asúčasne časťou celku. Druhá oblasť recepcie ٱԲíDZ – to sú výtvarné časti na 33 stranách zo 118-stranovej knihy. Sú vprvom rade samostatnými výtvarnými dielami – farebnými fotografiami (Ján Kudlička), ktoré majú podobu malieb, koláží, sú kompozične pútavé, zaujímavé, nútia premýšľať, dopovedať zobrazené. Verbálna stránka sa od výtvarného videnia sveta vtejto knihe ťažko oddeľuje, obraz sa tu spája so slovom aatmosférou predstavovaných krajín.
Pri čítaní denníkových záznamov nám prichodí na um flanér – mestská postava, ktorá sa prechádza miestami, kam chodí minimum ľudí, poznáva málo známe, objavuje to, čo si bežný chodec či návštevník nevšíma, to mu prináša reflexie, asociácie, atak vytvára akúsi biografiu miest aúzemí. Zveľkej časti to platí aj pre Kudličkove denníky. Jeho zapisovateľ (autor, rozprávač) je naozaj niekedy sám, ale častejšie používa namiesto 1. osoby singuláru 1. osobu plurálu, keď je súčasťou istého kolektívu. Ide opohyb vexteriéroch iinteriéroch, ogalérie, múzeá alebo časti jednotlivých miest svýtvarne zaujímavou architektúrou. Kudlička síce zvolil denníkové záznamy, ale ony majú často aj silnú podobu uzavretých, krátkych próz – príbehov. Podrobné vykreslenie pre Európana exkluzívnych miest akrajín je znamenité, zaujímavé. Kudlička vie do opisov dať aj jemné napätie, takže príjemca číta niekedy naozaj inapínavé príbehy.
Vymenovať čo ilen časť toho, čo Kudlička – flanér navštívil, čo videl, zažil, menovať osobnosti aosoby, sktorými sa stretol, to by bola dosť objemná príručka. Nehovoriac už okomentároch, reflexiách apoetických pasážach knihy, vktorých Ján Kudlička nezaprie fakt, že je aj básnikom. Avtom všetkom je prítomné obrovské množstvo informácií, reálií, faktov znedávnych rokov cestovania epického hrdinu, ale izhistórie dejín umenia azprírodných vied, čo dáva knihe aj náučný charakter. Vtextoch je veľa osobností najmä zoblasti kultúry, no všíma si adáva priestor i jednoduchým ľuďom, sktorými sa stretáva na uliciach, vkrčme, vdoprave. Pozorovanie je častejšie selektívne, detailné, nie široké, ale intenzívne. Kudlička má totiž veľký zmysel pre detail vo všetkom, dokonca by sa dalo povedať, že používa spôsob pars pro toto.
Knihu nazval ٱԲí, ale sú to skôr „ročníky“ či „mesačníky“, pritom si dáva záležať na časových detailoch dní ahodín. Pri pohybe Prahou je to rok 1995, vToronte ide onie celý mesiac (jún) roku 2001, vEgypte sa pohybuje od októbra avnovembri roku 2003, ale aj vjanuári 2007 ajeden deň februára je nevročený. Vtom istom roku, ale až vdecembri je vBerlíne. Vskorej jari 2005 vPetrohrade azápisy zTalianska vroku 2013 (august, september, ale aj september 2014) nazval úvahami. Vroku 2015, v2. polovici januára, je vNew Yorku, v2. polovici júna 2017 vLondýne asvoje „cesty“ završuje niekoľkými decembrovými dňami vo Viedni. Tento spôsob pripomína aj cestopis amá teda isvoju poznávaciu rovinu.
Už vbásnickej knihe ٳDzé sa pohyboval v prírodnom prostredí aj vmestách, vjeho veršoch je sčasti icudzina. Tú naplno zobrazil vosvojich ٱԲídz. Kudlička má nadanie na hodnotenie – ľudí, postáv vdivadelných hrách, hudobníkov aich skladby ihru na hudobných nástrojoch. Všíma si architektúru, navštevuje múzeá agalérie. Vtej súvislosti kvalifikuje výstavy, tvorbu jednotlivých umelcov – výtvarníkov. Avidí veľa, je vo svete, stretáva sa sosobnosťami ibežnými ľuďmi, komentuje situácie, charakterizuje videné; vpriestore, ktorý si všíma, stvárňuje ipokoj. Vjeho predstavách sú akoby naozajstné obrazy krajiny, miest, po ktorých kráča. Do priestoru dáva okrem reality aj predstavy svetla, tmy afarieb, tieňov, pohybov azvukov – naozajstnej hudby či zvuky prirodzeného pohybu vpriestranstve.
Summa summarum – kniha Jána Kudličku ٱԲí je originálna, zaujímavá, hodnotná anajmä svojím vnútrom esteticky príťažlivá.
Ján Kudlička: ٱԲí
Kordíky: Skalná ruža, 2022
