ղľáԾ
Slovník teórie médií A – Ž
Bratislava, Literárne informačné centrum 2011
Slovník teórie médií A – Ž „programovo nadväzuje“ na Slovník literárnej teórie A – Ž z roku 2006. Aj v ňom Peter Valček prináša terminologické fundamentum, ktoré postačuje na orientáciu v disciplínach zaoberajúcich sa jeho nosnou témou.
Medialita ako citeľný prejav postmodernej civilizácie je predstavená nielen v aktuálnom stave, ale i v historickom kontexte odborného uvažovania. Termíny pochádzajúce z rôznych humanitných a sociálnych vied alebo, jednoducho povedané, z kulturálnych štúdií, poukazujú na širokosť danej problematiky: slovník sa začína abdukciou, pojmom z logiky, a uzatvára ho žܰԲپ첹, konkrétna artikulácia mediálneho sveta. Priestor medzi nimi vypĺňa báza so zameraním najmä na antropológiu, filozofiu, informatiku, psychológiu, sociológiu a teóriu komunikácie.
Výhodou pri práci s touto príručkou je odkazovanie na ďalšiu študijnú literatúru, uvedenú pod jednotlivými heslami. Tie však nie sú len sumou z daného zdroja, pretože okrem definičnej časti obsahujú aj komentár samotného autora. Doložená ukážka sa nachádza pri pojme médium:
„M. je teda a) mentálnym prostredím sociálnych komunikácií (niekedy v tomto zmysle hovoríme metaforicky aj o mediálnom prostredí č mediálnom priestore), a to s intrasubjektívnym alebo intersubjektívnym akcentom (akumulácia, vylúčenie, inklúzia významov, preklad, produkcia, reprodukcia textu, schopnosť odpovedať – angl. responsability; p. komunikácia; komunikácia/tartuský model), na druhej strane aj b) ako označenie technických prostriedkov na realizáciu sociálnych komunikácií (tlač, elektronické médiá, ale aj kinematografia, divadlo, knižná kultúra a podobne).“
Z príkladu vidieť, že publikácia je skôr určená odbornej verejnosti, určte by nemala chýbať na poličkách študentov rôznych odborov zaoberajúcich sa kultúrou, to isté platí pre praktické smery, ako knižničné a informačné vedy, marketingová a masmediálna komunikácia č žܰԲپ첹.
Aj keď slovník nie je vyčerpávajúci, predsa len dostatočne mapuje zvolenú sféru v istej metodologickej vyváženosti, čerpajúc z anglosaského a nemeckého prostredia, na ktoré sa prirodzene napájajú domáce, teda české a slovenské výskumy.
