Slovenské dejiny IV (1914 – 1938) - Róbert Letz - Poznávanie vlastných koreňov

Poznávanie vlastných koreňov

Bratislava, Literárne informačné centrum 2010

Je veľmi dobré, ak ľudia zakademických kruhov majú schopnosť písať ajpopulárne, a tým spropagovať výsledky svojho bádania podstatne širšej verejnosti. Priekopníkom tohto žánru vslovenskej literatúre jeprof. Matúš Kučera aako sa ukázalo, má vosobe prof. Róberta Letza dôstojného nasledovníka. Obzvlášť bysom ocenil edičnú iniciatívu LIC, ktoré okrem publikácií sliterárnovedným aliterárnohistorickým obsahom vydáva aj veľkú edíciu Prameňov kdejinám Slovenska, ako ajpopulárne syntézy zdejín Slovenska. Kniha Róberta Letza veľmi plasticky a ajdosť podrobne uvedie čitateľa dodanej problematiky. Skutočne, zobsahového hľadiska jejniet čo vyčítať. Primapovaní daného historického obdobia autor nevynechal nijaký významnejší fakt či udalosť zopisovaného vyše dvadsaťročia naSlovensku. Kniha je štruktúrovaná dodvoch hláv, pričom vprvej savenuje domácemu azahraničnému odboju, légiám a všeobecne všetkému, čo nakoniec viedlo kvzniku ČSR a veľmi plasticky vyjadruje ajokolnosti začlenenia Slovenska donového štátneho útvaru. Vtejto časti saautor zaoberá súperením rôznych koncepcií exilových politikov Masaryka, Beneša, Štefánika, ale aj Düricha, Kramářa apod. Autor sapodrobne venuje vývoju názorov nafederalizáciu Uhorska, spomenul aj zástoj Hodžu vtzv. Belvederskej skupine, ale aj pôsobenie Šrobára, hlasistov či Andreja Hlinku. Vdruhej hlave saLetz venuje obdobiu ČSR, pričom kniha sakončí vposledných dňoch kritického roku 1938, keď sadvadsaťročný boj oautonómiu podarilo úspešne zavŕšiť. Ajobdobie poroku 1918 je opísané veľmi podrobne. Okrem zásadných dejinných udalostí, akoMartinská deklarácia, Tukova aféra, pomery v HSĽS, ale aj vostatných stranách, Pribinove oslavy, Zvolenská dohoda, formovanie autonomistického bloku autor uvádza ajmnožstvo iniciatív, ktoré sanakoniec anineuskutočnili (Tukov návrh Československej zväzovej republiky, ako aj ďalšie návrhy ústavných zákonov oautonómii Slovenska, ktoré sanakoniec narokovanie pražského snemu aninedostali). Autor niekedy neustriehol rozsah svojich encyklopedických vedomostí daného obdobia azachádza až do príliš veľkých podrobností, ktoré sú možno zaujímavé, alepri takejto syntéze možno ajtrocha prebytočné (v súvislosti snepridelením mandátu SNS po voľbách roku 1935 opisuje zložitý prepočet aokolnosti, za akých bola SNSukrátená ojeden poslanecký mandát)

. Obzvlášť oceňujem, že roku 1938, ktorý bol naudalosti veľmi bohatý, vyčlenil autor samostatnú kapitolu. Ak bysom mal túto knihu charakterizovať jednou vetou, je to naslovenské pomery veľmi vydarená syntéza, ktorá dá čitateľovi dosť podrobný, apritom nezaujatý pohľad napopisované obdobie. Trocha však uvažujem nad tým, kto má byť cieľovou skupinou tejto knihy. Pre širokú verejnosť ideautor predsa lentrochu viac do hĺbky alaik sotva dokáže absorbovať podstatnú časť informácii, ktoré mukniha poskytne. Viem sipredstaviť, že táto kniha môže byť ideálnou pomôckou pre študentov histórie, aj keď prikvalite dnešného univerzitného dorastu (česť výnimkám) kniha presahuje ajich úroveň. Napriek tomu som rád, že táto kniha vyšla a ak séria populárneho mapovania našich dejín bude pokračovať v ďalších knižných opusoch ztejto edície, môžem tolen privítať a tešiť sa na každý nový titul. Nakoniec, ako človek zvydavateľskej branže musím kolegom zLIC pogratulovať k veľmi dobrému editorskému nápadu averím, že ichsnaha jeocenená aj veľkým čitateľským záujmom.