Detský čitateľ má zvieracie postavy rád. Odjakživa. Teta Agáta má doma tri mačky aštyroch kocúrov, čo je dosť veľká zvieracia partia na to, aby si ju nedospelí čitatelia obľúbili. Peter Karpinský, skúsený autor literatúry pre deti, si do svojej novej prózy vybral silnú mačaciu sedmičku. Nie sú to mačky typické pre rustikálno-folklórny model slovenskej tvorby, mačky zo záhrad a zvidieka, ale ani svetové mačky T. S. Eliota, ktoré žijú bohémsky život vtemných uličkách miest alebo sa túlajú po kluboch adivadlách. (Mimochodom, Eliotove mačky zknižky, ktorú napísal pre svoje krstné deti pred osemdesiatimi rokmi, sa stali inšpiráciou pre A. L. Webbera na skomponovanie svetoznámeho muzikálu Cats. Vslávnej histórii Broadway ide odruhý najdlhšie uvádzaný muzikál, prvý bol Fantóm opery).

Mačky tety Agáty sú mestské typy, žijú vpanelákovom byte. Ubytovať ich vtakom malom priestore až sedem trochu pripomína prípady, ktoré riešia organizácie na ochranu zvierat. Ale keďže sa stakými nájomníkmi na Slovensku stretávame, môžeme celé osadenstvo bytu označiť za reálny základ knihy, aj keď je počet zvierat už na hrane. Karpinský si práve sedem mačiek vybral veľmi funkčne, lebo ich pomenoval podľa dní vtýždni, sčím zároveň súvisí aj ich pohlavie. Tri mačky sú Streda, Sobota aNedeľa. Aštyria kocúri sú Pondelok, Utorok, Štvrtok aPiatok.

Názov dňa určuje mačkám aj ich povahu: „Sobota je úžasne veselá. Je to veľká výmyselníčka. Nikde neposedí. Stále behá po byte apremýšľa, čo by vyparatila [...] Nedeľa je straaašne lenivá. Celý deň prespí alebo presedí pri okne na podobločnici “ (s. 6). Motív týždňovej sedmičky využil Karpinský aj vinej svojej knihe Sedem dní vpivnici (Perfekt 2011).

Priestorovo sa mačky nedostanú ďalej ako na ulicu pred panelák, aj to len raz aiba na chvíľu. Vzatvorenom byte sa odohráva všetkých devätnásť príbehov. Teta Agáta žije vbyte sama, teda bez spoločnosti človeka. Ale nie je to žiadna ježibaba alebo inak záporný či problematický obyvateľ paneláka. Naopak, je veľmi milá, ochotná pomôcť, vždy vdobrej nálade, láskavá, apreto obľúbená, majú ju radi známi aj susedia. Vkaždom príbehu sa rozohráva všednosť, ktorú vie Karpinský vyrozprávať sgráciou astakou príťažlivosťou, že čitateľ po nej zatúži viac, ako po nevšednosti. Karpinského epika vtomto prípade nepotrebuje mystifikácie, fantastiku, žiadne špeciálne efekty, kúzla apod. Mačky ateta Agáta iba jednoducho obývajú byt ažijú svoj život. Každý príbeh zaznamenáva vždy nejakú viac-menej bežnú situáciu zneho: Utorok zje koláč určený pre návštevu; Nedeľa si ustelie na príjemne hrejúcom laptope; Sobota ochorie; Štvrtok sa bojí blesku fotoaparátu aod strachu skočí do torty; Pondelok naháňa futbalistov cez televíznu obrazovku; Piatok bojuje svlastným obrazom vzrkadle; Sobota porozbíja veľkonočné kraslice; Piatok aStreda čakajú malé mačiatka, atď.

Texty majú jednoduchú dikciu, kniha je oficiálne smerovaná na čitateľov 5+ atoto určenie naozaj aj zodpovedá jej obsahovej iformálnej stránke, ale neuchyľuje sa ktriviálnosti. Práve tu dokazuje Karpinský svoju autorskú úroveň, keď predkladá deťom kultivovaný, ale nie nudný text, jednoduchý, ale nie infantilný, vyskladaný zbežných situácií, ale nezvyčajne nasvietený. Texty disponujú aj istou dávkou napätia atajomnosti. Predsa len vedia byť aj mačky občas nevyspytateľné tvory, nevieme, čo vyvedú, na čo práve myslia, ako cítia apod. Personifikácia nemá vknihe hlavné slovo, aj keď mačky akocúri sa utety Agáty správajú apremýšľajú skoro ako ľudia. Zvieratá totiž nerozprávajú ľudskou rečou, občas sa vyjadria mňaukaním, niekedy presvitá ztextu ich vnútorný monológ. Najviac sa onich dozvieme zopisovaného správania azinterakcie sostatnými mačkami astetou Agátou.

Zobyčajného apriestorovo obmedzeného, všeobecne známeho, ktoré na prvé počutie azda už ani nemôže byť ničím prekvapivé, vytiahol Karpinský aj jemný humor so známkami človečiny, ktorý je výsledkom situácií acharakterovej komiky. Príbehy sú posolstvom o spolužití, sú odkazom na silu spoločenstva, tvoreného jednotlivcami so svojimi rôznymi charaktermi avlastnosťami. Pestrosť pováh, rozdielnosť ľudská aj zvieracia vyzýva kpotrebe porozumenia ak tolerancii a prináša do života život. Kľúčom kinterpretácii knihy je aj vzťah človeka kzvieratám avôbec kprírode, rozvíjanie tohto vzťahu, jeho pozitívnych stránok apoukázanie na jeho hodnotu vľudskom živote. Vspoločenstve mačiek, kocúrov atety Agáty je síce často veľmi rušno, príbehy sa akoby píšu samé, je potrebné stále riešiť nové „problémy“, drobné zápletky, ale to všetko má oveľa väčšiu cenu ako zdanlivá bezproblémovosť či prípadná samota, osamelosť, individualizmus.

Vliteratúre pre deti Karpinský už niekoľko rokov potvrdzuje svoje kvality. Knihu doplnil ilustráciami rovnako kvalitný autor, majster obrazu, Peter Uchnár.

Silvia Kaščáková