ղľáԾ
Profesorka Marta Součková, pôsobiaca na Inštitúte slovakistiky amediálnych štúdií Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity, sa predstavuje svojou novou monografiou, zloženou zo siedmich samostatných interpretačných portrétov. Monografia P/r/ózy po roku 2000 je uvedená „programovou“ časťou svýstižným názvom Namiesto úvodu avzávere je rámcovaná podobnou, ale do určitej miery syntetizujúcou časťou Namiesto záveru.
Tajomstvom je pre mňa neobvyklý názov monografie – treba zneho aspoň čiastočne vylúčiť spoluhlásku r, ktorá je medzi dvomi lomkami? Neviem, ale ak by mala monografia osúčasnej slovenskej próze aj druhý, trochu ironický význam (ó) po roku 2000, tak by som to len ocenil. Ale asi sa mýlim.
Marta Součková je významnou slovenskou literárnou vedkyňou aliterárnou kritičkou, ktorá sa už niekoľko desaťročí azda najintenzívnejšie zo slovenských literátov venuje problematike súčasnej slovenskej prózy. Za roky svojho pôsobenia vpedagogickom procese, ale aj vkontexte slovenského literárneho života si vypracovala precíznu apre ňu typickú metódu, založenú na detailných analýzach textov, ktoré zhodnocuje najmä funkčne vzhľadom na odhaľovanie významu interpretovaných próz.
Analyzovať súčasnú prózu je veľmi náročné ariskantné. Literárny kritik, aj keď sa usiluje spájať svoj osobný pohľad spokusom aspoň čiastočne syntetizovať svoje poznatky, sa vystavuje veľkému riziku omylu. Tak to bolo vminulosti aje to aj dnes.
Vo svojej najnovšej monografii sa zamerala na tvorbu autorov, ktorí sú, samozrejme, výsledkom jej výberu aspája ich čas debutu – všetci debutovali po roku 2000 (Víťo Staviarsky, Richard Pupala, Maroš Krajňak, Jana Beňová, Ondrej Štefánik, Ivana Dobrakovová aMichaela Rosová) – atak trochu aj východoslovenský región.
Súčasná próza je veľmi pestrá, píše veľa autorov aje len ťažké hodnotiť jednotlivé texty zhľadiska ich estetických či filozofických špecifík, takže asi je celkom logické, že aj Marta Součková uprednostňuje tematologické základy analyzovaných textov. Texty chápe vo všeobecnosti ako polysémantické, uvažovanie o nich ako nekončiacu sa diskusiu auvedomuje si „parciálnosť aistú nedostatočnosť svojich interpretácií“. (s. 10)Tematologické analýzy ainterpretácie sú vsúčasnej literárnej vede veľmi moderné. Predsa si však myslím, že literatúra je na čítanie anemala by sa čítať ako rébus, netreba interpretovať každú maličkosť, pretože vtakom prípade môže uniknúť celok. Napríklad, či analyzovaný ainterpretovaný text má umeleckú úroveň ači je čitateľný aj bežným čitateľom. Či texty prinášajú aj skutočnú radosť zčítania. Uvedomujem si, že asi pobúrim niektorých súčasných literárnych recenzentov, ale to je už ich vec.
Nechcem však tým kritizovať predložené texty Marty Součkovej; myslím si, že ak už nebudú analyzované ainterpretované texty podnecovať kopätovnému čítaniu, určite budú vbudúcnosti veľmi dôležitým výskumným materiálom pri možnej tvorbe literárnych dejín. Kliterárnym dejinám, ktorých jadrom by bola súčasná slovenská próza, je však ešte veľmi ďaleko abudúcim literárnym historikom túto prácu nezávidím. Najmä ak si uvedomím, že autorov, ktorých prózy by bolo možné analyzovať ainterpretovať, je ohromné množstvo aasi dnes ani neexistujú všeobecnejšie „akceptovateľné“ kritériá, podľa ktorých by mala nastať prvotná selekcia.
Verím, že moje dosť všeobecné poznámky nebudú chápané zle. Obdivujem detailnú prácu Marty Součkovej stextami aj ich následné interpretovanie. Čitateľ, ktorý aspoň čiastočne pozná analyzované texty, ľahko zistí, že sa vanalýzach ainterpretáciách Marty Součkovej nachádza aj nemálo syntetizujúcich postrehov, ktoré sa určite nestratia.
Kladom predloženej monografie je aj jej diskurzívnosť. Vknižke sa nachádza veľa citácií zpera súčasných literárnych, najmä mladých kritikov, ktoré túto diskurzivitu potvrdzujú, a potvrdzujú aj veľkú rozhľadenosť autorky monografie vpriestore súčasnej slovenskej prózy.
Zo všetkých syntetizujúcich postrehov Marty Součkovej vyberám len jeden, sktorým úplne súhlasím, jemne jej názor parafrázujem a dúfam, že som nezmenil jeho obsah. „V próze po roku 2000 sa postavy čoraz častejšie dostávajú do zložitých intímnych vzťahov, komplikovaných neraz emóciami ktomu istému pohlaviu, čoraz častejšie sa nedokážu ukotviť, nájsť si svoj priestor, svoju ,vlastnú izbu‘.“ (s. 201) Auž len dodávam, že tých problémov majú ľudia dnes oveľa viac, ako len problémy vintímnych vzťahoch medzi mužom aženou. Autorka recenzovanej monografie otom veľmi dobre vie aja jej prajem, aby stakou zanietenosťou, akú naznačila vo svojej poslednej práci, aj naďalej odhaľovala zákutia slovenskej prózy; určite je to záslužná práca.
Marta Součková: P/r/ózy po roku 2000
Fintice: FACE, 2021
