Niektoré kni啪né príbehy zjem艌ujú 啪ivot. Rozpúš钮ajú hr膷e v hrdle. Aj hlavná hrdinka má takéto gu膷e. Ukladajú sa jej tam v啪dy pred za膷iatkom školského roka. Je to smutný, zra艌ujúci poetický príbeh, no je napísaný a nakreslený takým spôsobom, a啪 je pekný a hojivý. Nór Helge Torvund vie, 膷o robí. Ani m艌a nenechal v smútku dlho a samotnú. V knihe sk暮bil svoje psychologické kompetencie, básnické a esejistické poznatky, ako aj skúsenosti z písania literatúry pre deti. Pri komponovaní príbehu o školá膷ke Tyre vyu啪il arteterapeutické postupy, aby 膷itate木ovi dal mo啪nos钮 vyrovna钮 sa s vlastnou traumatickou skúsenos钮ou.
Ke膹 vstúpi Tyra do dverí triedy, všetci spolu啪iaci sa na 艌u uprene pozerajú. Rada by sa zapojila do debaty hlú膷iku diev膷at, no tie sa vzápätí odtiahnu. Aj kabát si prevesia inam, ak si ho dá Tyra ved木a niektorej z nich. Neschopnos钮 bráni钮 sa, preto啪e 膷lovek je paralyzovaný fyzicky i duševne, a navyše v detskom veku, je vhodná téma pre umenie. Tak hlboko ako mô啪eme by钮 zranení, tak hlboko doká啪e umenie zájs钮, aby sa nás pokúsilo vylie膷i钮. Tieto básne v próze na膷ierajú a啪 na samé dno 木udského pre啪ívania. Zvláš钮 blahodarne pôsobia, ak na chví木u opustíme linearitu myslenia, ktorej venujeme vä膷šinu svojho be啪ného 膷asu spolu s uvedomením si toho, 啪e v logických úvahách nenachádzame útechu.
Sme v psychologickej krajine diev膷atka, ktoré prechádza strastiplnými momentmi svojho detstva. Spolu啪iaci, ktorí Tyre ubli啪ujú, tvoria anonymnú masu, neuvedomujúc si, 膷o robia, a 啪e majú takú silu v膹aka tomu, 啪e ka啪dý z 膷lenov nasleduje vzorec správania tejto masy. Kým dospelí šikanujú z racionálnych dôvodov alebo – 膷o sa stáva 膷astejšie a o to je to smutnejšie – z nevedomosti, u detí sta膷í len malý, nevinný a neuvedomelý podnet. Tyra je intuitívna, krehká a mimoriadne senzitívna. Jej emocionálny prístup k 啪ivotu ju vytla膷í na okraj sociálnej skupiny a zdá sa, 啪e jej nikto nevie pomôc钮, preto啪e o probléme nehovorí. Vytvorila si svet bez slov.
Napätie tvorí rozostrená dejová linka, ale najmä charakterová drobnokresba hrdinky, momenty, ktoré naplno pre啪íva so svojím kocúrom („škrabotavé š钮astie“), starou mamou (inak príbuznou stromov, 膷o je symbolickým vyjadrením bezpe膷ia), po膷úvaním a hraním hudby („Ke膹 cvi膷í na klavíri, je to, ako keby z nej zvuk z klávesov všetko vyhnal. Pre膷.“). Postupne ju to celé za膷ína presahova钮 a lie膷i钮, neby钮 toho vonkajšieho sveta, všetkých tých „scvrkávacích poh木adov“: „stojí na školskom dvore a vidí, 啪e školský dvor na 艌u pozerá. Asfaltovým poh木adom.“
Pre啪ívanie hrdinky sledujeme prostredníctvom obrazov. Vytvárajú zhluk emócií ako v poézii. Aj ten najviac š钮astne vyzerajúci okamih obsahuje predtuchu nie膷oho temného. V膹aka neutíchajúcej prítomnosti tohto zla Tyra miluje 啪ivot ove木a intenzívnejšie, vie sa krásne radova钮: „Ke膹 vojdú do triedy, ve木kými o膷ami radostne pozerá na u膷ite木ku. Teší sa celým telom. Novu膷i膷ká rados钮. Rados钮, ktorá ako zastrúhané pastelky le啪í v pera膷níku, len ich pou啪i钮.“ Ke膹 sme de钮mi, celé naše bytie je vyplnené tým, 膷o práve cítime. Na všetko reagujeme emotívne, pudovo. Autor zaujímavo vykreslil súvislosti medzi emóciami a telom, akoby to bolo v detstve nie膷o normálne, 膷o postupom rokov strácame („celým svojím telom myslela na ma膷iatko; teší sa celým telom“). Torvund, školený psychológ, dobre pozná ú膷inky v膷lenenia nevedomých prvkov do vedomia. To Tyrino vyprovokuje hnev: „Má chu钮 nakresli钮 nie膷o naozaj pekné. Ale 膷o? Tak skrátka za膷ne. Kreslí a kreslí. Ako keby sa 膷osi samo dialo v nej aj na výkrese. Teší sa, má z kreslenia rados钮. [...] Zrazu nad 艌ou stojí zastupujúci u膷ite木. [...] ‘膶o to robíš?’ zis钮uje u膷ite木. A啪 teraz to Tyra vidí. Po celom výkrese sú 膷ierne 膷máranice.“
Hoci 膷as deti nevnímajú fakticky, tak ako plynie v skuto膷nosti, v diele hrá zásadnú úlohu. Odzrkad木uje bolestnos钮 z plynutia, zacyklenia, ke膹 po prázdninách príde obávané školské obdobie. Predel medzi kon膷iacimi prázdninami a za膷ínajúcim školským rokom hrdinka pomenuje ako roh 膷asu. Je to tak blízko, na dosah, nevie však, 膷o sa za ním skrýva, 膷o ju 膷aká. A ke膹啪e 膷as sa nedá vidie钮 ani zastavi钮, ešte viac ju to zneis钮uje: „Ve膷er sa v záhrade stmievalo stále skôr. Lístie na breze zo啪ltlo. A vietor ho sfúkaval do trávy. Tyra cítila, ako jej za膷ína temne zviera钮 啪alúdok. O chví木u príde za膷iatok školského roka.“
Kým jazyk sprostredkováva horizontálnu rovinu príbehu, ilustrácie ho prekri啪ujú svojou vertikalitou, aby ten 膷as trochu spomalili, aby sa 膷itate木 pristavil a text prehlbujú vo významovej rovine, napríklad v úvodnom obraze: medzi Tyrou a jej novým priate木om-kocúrom vzniká puto. Na obrázku línie týchto dvoch postáv jemne splývajú v jednu bytos钮. Aj vo výrazovej rovine obohacujú bohatou škálou konotácií, napríklad surovos钮 výrazu s akou sú ceruzkou na膷rtnuté Tyrine spolu啪ia膷ky v momente, ke膹 ju opä钮 neprijímajú medzi seba. Kompatibilnos钮 vizuálnej a textovej roviny knihy umo啪艌uje ich paralelné sledovanie. Symbiotický vz钮ah – jedno vyviera z druhého, význam preniká od textu k obrazu a od obrazu spä钮 k textu. Ilustrácie tie啪 upozor艌ujú na dôle啪ité momenty v texte, ktoré treba rozvinú钮, pozrie钮 sa na ne inak. Striedanie jazykových štýlov a výtvarných rukopisov zas evokuje rôzne nálady. Okrem toho ilustrácie posúvajú význam k 膹alším asociáciám. Z textu sa dozvedáme o prvej hodine klavíra, ale z ilustrácie aj to, aká bola, jej chu钮, vô艌u, atmosféru a mô啪eme si tam dosadi钮 膷oko木vek – radostná, hravá, dynamická, ú啪asná...
Text tak ponúka nieko木ko mo啪ných interpretácií. Od príbehovej roviny cez emocionálne 膷ítanie tým najmenším (ke膹 je Tyra š钮astná, smutná, veselá, zdr啪anlivá). Rozvíja empatiu, súcit, schopnos钮 po膷úva钮. Je to kniha, ktorá mô啪e sprevádza钮 膷loveka celý jeho 啪ivot a v ka啪dej etape v nej 膷osi nájde. No ak by aj predsa ni膷, aspo艌 si pripomenie, aké dôle啪ité je pozera钮 sa na svet aj o膷ami druhých 木udí.
Beáta Beláková
