��������

Putovanie v čase

Laco Novomeský: Dom, kde žijem
Ján Buzássy: �ʱ�áň
Košice, Európsky dom poézie 2012

Kvalitne edične spracované kritické vydania, reprezentatívne výbery či re���í������ poézie – faksimile alebo ďalšie vydania už nedostupných zbierok či titulov, ktoré z politických dôvodov v minulosti vyjsť nemohli alebo vyšli v cenzurovanej podobe, nemôže literárna, ale ani širšia čitateľská obec prijať inak ako pozitívne. Miera nadšenia, s akým sú prijaté, závisí predovšetkým od naliehavosti ich potreby ����výberu edičnej taktiky, no do hry vstupujú aj vonkajšie (no čoraz viac do podoby poézie zasahujúce) faktory knižného trhu, akými sú dostupnosť knihy, distribúcia, príťažlivosť jej spracovania, prezentácia ����iné.

Dv����tituly ���í������ rewind dosahujú podobné hodnoty vo všetkých spomenutých faktoroch, líšia s����najmä v  dôležitosti edičného počinu. Kým Novomeského Dom, kde žijem obsahuje texty, ktoré ako časti nikdy nedokončenej zbierky vychádzali v 60. ����70. rokoch 20. storočia časopisecky a sú aj súčasťou súborných vydaní autorovej poézie (i keď každý zo zostavovateľov sa k  obsahu zamýšľanej zbierky postavil trochu odlišne), Buzássyho �ʱ�áň je prvým vydaním pôvodného textu z  roku 1970, ktorý s  dvanásťročným odstupom vyšiel v značne (auto)cenzurovanej podobe pod názvom �ʱ�áň, hory (1982). Komparácia pôvodného cyklu štyroch poém ����jeho dobovo upravenej verzie môže poskytnúť interpretačne zaujímavé, ba až vzrušujúce pohľady n����podoby dobovej cenzúry ����jednoznačne mení aj celú interpretáciu textu z  roku 1982. Napríklad konštatovanie Jána Gavuru, autora monografie o  básnikovej poézii ���� literárneho redaktora ���� s  Richardom Kittom aj spoluautora výberu ����konceptu ���í������ rewind, o tom, že význam záverečných veršov súboru poém �ʱ�áň, hory: „Ale n����svitaní / n����horách vatra ohňom rastie,“ by sa v kontexte poslednej básne knihy hľadal ťažko, o  novom vydaní neplatí ani zďaleka. V  pôvodnej verzii z  roku 1970  totiž záverečný verš: „Lež n����svitaní horí živý ker ����ohňom rastie,“ organicky nadväzuje n����celú vrstvu výrazových ����významových prostriedkov, ktoré boli z verzie vydania z roku 1982 dôsledne odstránené – n����vrstvu biblických motívov, ktoré interpretáciu pôvodiny ako celku významovo markantne jednotia. Prípadov vynechávok ����substitúcií biblických motívov dobovou (či inou nereligióznou) lexikou je v �ʱ�á�Ծ� neúrekom. Tak sa z „horiaceho kríka“ stal krík „�챹���ٲ�ú����“ či „ž��������������“, „boh“ je „ktosi“, „������é��“, „osud“ či „��á��ǻ岹“, z „obety“ s����stal „ú��������“ ����podobne. Vydanie z roku 1982 je zároveň omnoho menej expresívne (to už v súlade s meniacou sa tvárou poézie), stratila sa z neho otvorená erotika, vypadli aj reflexívne pasáže o relatívnosti pravdy ����lži. Popri zmene záverečných veršov zbierky, ktoré menia interpretáciu celého súboru poém, najzávažnejší posun predstavuje nové prepracovanie záveru prvej poémy (pôvodne mala výrazne biblické vyznenie) ���� vsunutie 25  veršov do poslednej poémy, kde môžeme čítať dobou silno poznačené zvolania, ako „Ale j����chcem jasať!“ či „Vlasť, podopri ma!“. Podrobná komplexná interpretácia �ʱ�á�Ա� ����jej komparácia s textom z roku 1982 ukáže, či pri knihách �ʱ�áň �����ʱ�áň, hory ide o dve verzie jedného textu alebo o dva rozdielne, samostatne interpretovateľné texty.

Vydanie textu �ʱ�á�Ա� z roku 1970 je teda mimoriadne zaujímavé ���� užitočné najmä z hľadiska literárnovedného výskumu. To však neznamená, že bude pre čitateľov – tak ako samostatné vydanie Novomeského nedokončenej zbierky – nezaujímavé. Ich poetika je dnes už značne anachronická, no obaja autori predstavujú hodnotu v  našej poézii – ���� to nielen vývinovú, ale aj estetickú, ����preto aj súčasným čitateľom ����čitateľkám majú čo ponúknuť. Iste, Novomeský by bol zrejme mnohé vo svojej zbierke ešte dotiahol, no knižka aj tak zaujme. Obzvlášť inšpiratívna je juxtapozícia Novomeského básní ����ilustrácií mladého košického výtvarníka Martina Tomoriho, ktorá ponúka konfrontáciu nasvietenia toposu mesta (���� špeciálne sídlisk) v 60. rokoch ����dnes. Novomeského melanchólia, kontrast či pátos sa n����pozadí Tomoriho ilustrácií, pracujúcich s motívmi mesta, javia ako dnes už neúnosné. Dúfajme len, že edícia bude pokračovať, ����tak s����postupom času stane, ako sľubuje zadná strana obálky, „básnickým ����literárnym archívom neznámej slovenskej ����svetovej tvorby“.
Ivana Hostová