Recenzia
Alexandra Pechová
25.01.2012

Pulz Vyšehradskej štvorky (Almanach 2011)

Bratislava, K KBagala aliterarnyklub.sk 2011

Almanach Pulz Vyšehradskej štvorky predstavuje šestnástich autorov maďarskej, poľskej, českej aslovenskej národnosti, ktorí sapredstavili nafestivale Pohoda 2011 v rámci medzinárodného literárneho projektu Pulz a voktóbri aj naLiterárnom cirkuse vBratislave.

Medzi textami nájdeme ajimprovizácie či texty zoslam poetry. Preto treba brať občas srezervou ich „umeleckú“ hodnotu. Niektoré básne sidoslova vyžadujú adresáta so silným žalúdkom plným kyseliny sempatickou percepciou absorbujúcou veľké dávky vulgarizmov aparódií sosexuálnym podtónom. Absencia intelektuálnej hĺbky sa v týchto textoch vyvažuje prítomnosťou humoru. Závan hĺbavej poézie prinášajú básne, kde sa nám spriezračňuje autorovo svedomie (Roman Boryczko – Papierové krídla, Hviezdy, Zatváram oči, Zamriežkami). Cítime autorovu bezmocnosť, bolesť, ale ajskrytý útok. Prihovára sa ľuďom nevšímajúcim, nevnímajúcim, ktorí napriek svojej prítomnosti dávajú autorovi pocítiť trpkú chuť samoty. Ďalší typ básní vyskytujúci sa vAlmanachu smenazvali poéziou mesta a námestí. Ide oscivilnenie pocitov cezobrazy koľajníc, električiek a zaľudnených miest, ktoré majú vlastné trendy vstravovaní, obliekaní a žití inak prázdnych životov (Márton Falusi – Posledná šesťdesiatjednotka, OlaStawinska – Magde, Nikomu). Poézia nás má očariť, upokojiť či šokovať. Ak ju čítame sradosťou či spohoršením, ichautori sizaslúžia, abysme ocenili a vnímali ichosobité, nezvyčajné, zato však originálne črty. Nápadití arozmanití sú ajautori prozaických textov almanachu. Nachádzame tusubjektívne zápisky plné fantázie zvýrazňujúce kreatívneho ducha autora (Jakub Kornhauser – Čoraz menej času, Jeden kôň). Prozaické texty okrem iných dopĺňa ajdojímavý príbeh strpkou pointou odhaľujúcou ľudské charaktery, vktorých sazrkadlí naša doba. Je to príbeh túžby, splnených snov, sklamaní, vytriezvenia, ľudskej márnosti a ľudského odcudzenia (Margit Garajszki – Vautobuse).

Z almanachu vyviera hlas mladej adravej generácie požierajúcej doteraz zaužívané dogmy. Texty pôsobia akomalé manifesty odhaľujúce skazenosť sveta, ale ajvlastného vnútra. Sú tosebavyjadrujúce portréty ranených, nespokojných arebelujúcich či miestami lenneustále hĺbajúcich ľudských duší. Pulz srdca každého zautorov sazrkadlí vich dielach, či už ide ovulgárnu recesiu, hĺbavú reflexiu či uštipačnú kritiku spoločnosti, cítime pulz nového života, novej poézie, novej prózy, ako ajreakcií nových čitateľov vpodobe priaznivých či nepriaznivých ohlasov.