ղľáԾ
Peter Macsovszky patrí medzi najplodnejších slovenských básnikov aprozaikov. Debutoval vroku 1994 zbierkou textových koláží Strach zutópie. Vydal zhruba 30 kníh vslovenčine avmenšej miere aj v maďarčine.
Vroku 2016 získal za román ղԳٲóDZ literárnu cenu Anasoft Litera. Peter Macsovszky vo svojich literárnych prácach veľmi rád experimentuje ado určitej miery sa zahráva aj sčitateľom. Preto som so záujmom siahol po jeho najnovšej knižke, akejsi zbierke próz snázvom Oceán trpezlivosti zaspieval. Knižka obsahuje sedemnásť žánrovo itematicky rôznorodých próz. Podľa môjho názoru ide oprózy, ktoré majú veľmi široký konotačný priestor (v kladnom izápornom slova zmysle), ačitatelia, ktorí majú dostatok trpezlivosti, aby tie texty prečítali, ich určite budú dešifrovať nejednoznačne. Sú to texty soslabenou fabulou anejasným tematizovaním dejovej zložky.
Macsovszky do zbierky zaradil zväčša už časopisecky uverejnené, no prepracované texty. Mieru prepracovanosti bude musieť definovať, ak to bude považovať za potrebné aproduktívne, azda až niektorý literárny kritik vbudúcnosti.
Poetologický diapazón prác je veľký. Vzbierke sa nachádza próza Romanca možno jadrová, vktorej autor vyrozprával príbeh Mateja Birku, panica hľadajúceho partnerku na sex, ale aj do života. Vpodstate ide orealistický príbeh. Realizmus však pre autora zaradených próz určite nie je dominantný. Jeho prózy zväčša pôsobia ako koláže so zašifrovaným anejasným dejom, vktorých rozprávač mení svoju pozíciu až do takej miery, že čitateľ nie celkom vie, očo mu ide.
Prvé veľké prekvapenie zažije čitateľ už vprvej próze snázvom Bububu. Je to vcelku dejový príbeh ovedcovi Antonovi Freibergovi, ktorý sa má vcudzom meste stretnúť sinými vedcami. Očom má snimi rokovať, nie je jasné. Atmosféra príbehu evokuje súčasnosť, mnohí ľudia musia nosiť masky... Zaujímavosťou prózy je štylizácia niektorých výpovedí, funkčnosť tejto štylizácie som však nedokázal dešifrovať. Vety sú deformované, ide oakési nedokončené anejasné výpovede. Napr.: „Anton Freiberg od kolegov vedel, že hlavné mesto sa rozprestiera na oveľa väčšej než iné hlavné. Majú tu množstvo. Občan má kam, keď. Do parkov alebo si pozrieť nejaký vojnový pamätník.“ (s. 10) Podobnú štylizáciu viet využil aj vpróze Meditačné strediská.
Macsovszkého prózy sú vytvárané na svojráznom prelínaní času a„prítomnosti“. Čas je veľmi fiktívny aobsahuje aj „reálne“ údaje, príbehy sa odohrávajú voveľmi veľkom časovom diapazóne. Problematika rôzneho druhu sa včleňuje do tohto priestoru asi tak, že vlastne sa nič nemení. Nemení sa ani človek, ktorého existencia je ovplyvnená absurdnosťou existencie anereálnosťou. Výpovede sú často kumuláciou alúzií na historické adobové udalosti či filozofické postoje a politické teórie...
Najrozsiahlejšou prózou zbierky je novela Bezbožné rozprávky. Próza je kompozíciou malých celkov, ktoré nie vždy na seba logicky nadväzujú. Prípadne nadväzujú veľmi voľne. Určitým oporným bodom je existencia dvoch žien, sktorými sa stretáva čitateľ asi pred poldruha miliónom rokov a ich podstata sa vlastne nemení až do „súčasnosti“. Ich fyzická premena je neraz ťažko interpretovateľná. Podobný kompozičný zámer má asi aj dvojica šachistov, ktorí boli vylúčení zokresného šachového klubu. Rozprávačské zauzlenie tvorí postava spisovateľa Ľudovíta Gubu aazda jeho literárneho spoluhráča Baltazára Šutaru. Autor novely filozoficky naznačuje, že za mnoho rokov sa sčlovekom vlastne nič nemení, len „prevleky“ zostávajú.
Vrozsiahlom texte tejto novely asi ani nejde opríbehy ľudí, ale skôr okumuláciu rozličných vecných skutočností, ktoré naznačujú, že všetko okolo človeka je absurdné. Absurdný je aj samotný text. Zdá sa, že čitateľ môže text čítať vakomkoľvek poradí, jeho interpretácia sa tým ani neznejasňuje ani neobjasňuje.
Podstata posolstva je asi zrejmá znasledujúceho citátu: „Všimnite si, prosím, že orealitu ako takú, ologické vzťahy, orozumné, spoločensky prospešné pravidlá nikto nemá záujem. Páni sveta (vždy musí byť niekto pánom sveta, len názov funkcie sa mení – ochranca kresťanstva, garant demokracie, šéf ekonomického fóra, finančník afilantrop atď., atď.), ako som už povedal, fantáziu síce nemajú, no jedno vedia veľmi dobre: orealitu nikto nemá záujem.“ (s. 178)
Macsovszkého najnovšia zbierka textov je literárnym rébusom asom zvedavý, ako budú na jeho zložitý výtvor reagovať čitatelia.
Peter Macsovszky: Oceán trpezlivosti zaspieval
Bratislava: Drewo asrd, 2022
