ղľáԾ
„Občas si myslím, že by bolo ľahšie vyhnúť sa starobe azomrieť mladá. Ale to by som nikdy nedokončila svoj život, však? To by som nikdy nepoznala sama seba.“
Meno herečky, modelky aspeváčky Marilyn Monroe dodnes pôsobí ako živé šoubiznisové zaklínadlo. V50. rokoch 20. storočia sa vďaka svojmu mimoriadne fotogenickému zjavu atalentu stala žiarivou hollywoodskou hviezdou a najmä pre svoj životný príbeh nadobudla status ikony. Jej neobjasnená smrť prispela ku stvoreniu kultu Marilyn Monroe, ktorý neustále pulzuje ainšpiruje.
Tvár, život, smrť afilmografia herečky sa stali tvorivým podnetom pre Milana Richtera, básnika, dramatika aprekladateľa, knapísaniu divadelnej hry Krátky nešťastný život Marilyn Monroe. Ako uvádza samotný autor, otázka samovraždy – vraždy apátranie po príčine bola rozhodujúcim tvorivým popudom. Dvojdejstvovú drámu rámcujú úvodné slová autora, ktoré majú podobu predhovoru akrátkeho úvahového textu viažuceho sa kosobnosti herečky. Na divadelné javisko Milan Richter privádza nie neznáme postavy. Marilyn, ako ústredná postava, vstupuje do vzťahov mileneckých (John F. Kennedy, Robert F. Kennedy), priateľských (Joe DiMaggio, Peter Lawford), osobných (Gladys Monroe Baker, Norma Montersen, Dr. Greenson) aimaginatívnych (vyšetrovateľ David Diamant), na základe ktorých je budovaný dej drámy. Autor tak rozohráva hru so symbolmi 50. a60. rokov.
Udalosti sú rozdelené do dvoch dejstiev. Úvodné dejstvo sa vracia doroku 1961 sprestrihmi do roku 1946 a1954, nasledujúce dejstvo sa odohráva prevažne vroku 1962, v období mileneckých vzťahov sbratmi Kennedyovcami. Vprvom dejovom pláne Richter pracuje na plastickom vykreslení Marilyn Monroe prostredníctvom vzťahov kmatke, prominentným milencom akpsychiatrovi. Vdruhom pláne, vychádzajúc zo štúdiaopätovne sa vynárajúcich nových informácií osmrti herečky, hľadá prostredníctvom vyšetrovateľa okresnej prokuratúry L.A. odpoveď na otázku, kto zavraždil Marilyn. Ztohto pohľadu je prvý plán založený na kresbe hlavnej postavy anajmä dialógoch, ktoré vedie sDr. Greensonom – tieto rozhovory sú najviac prepracované adeikonizujú, poľudšťujú herečku.
Naopak vsnových scénach, vktorých Marilyn vystupuje zfilmového plátna, prihovárajúc sa vyšetrovateľovi, aktoré ponúkajú široké tvorivé možnosti, autor zaostáva. Práve druhý plán predstavuje príležitosť na realizáciu autorovho zámeru napísať dramatickú hru lavírujúcu medzi investigatívnou drámou atrilerom. Zlyhávanie vtomto smere je na strane vyšetrovateľa. Postava Davida Diamanta je nevýrazná avcelej hre sa stráca. Jej repliky sú bez napätia, málo dynamické as vylúčením väčších konfliktov. To sa premieta do vyznenia celej hry, ktorej chýba kulminácia napätia či vypätá emocionalita. To, čo sa autorovi podarilo, je príhodný portrét Marilyn Monroe. Ženy výnimočne krásnej, príťažlivej ainteligentnej, napriek tomu neustále sa emočne potácajúcej, kčomu prispievajú nielen obrazy so svojím alteregom Normou Jean, ale aj herečkin slovník. Ten nemá ambíciu provokovať, ale slúži ako charakterizačný asituačný prostriedok.
Siahnuť po ikone aurobiť znej hlavnú postavu akéhokoľvek umeleckého diela je pomerne zložité. Na rovine prozaického čítania je divadelná hra Krátky nešťastný život Marilyn Monroe zaujímavým apútavým faktografickým príbehom (s výborným vizuálom), na úrovni dramatického diela jej však chýba vnútorná gradácia či tenzia, ktorá by sa pri tomto žánri dala očakávať.
Jana Kičura Sokolová
