��������

Tradícia pre deti

Betka Palacková: Priatelia aragonitu, Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2007

  Určite každý z vás chcel niekedy, prinajmenšom vo sne, lietať. Nie každému je súdené... splniť si sen. Autorka nám ponúka príbeh takýchto šťastlivcov, ale predstavuje ich ako obyčajných ľudí, presnejšie deti, pravdepodobne potomkov obyvateľov zaniknutej planéty Faeton. Okrem schopnosti lietať (a to s naozajstnými krídlami, prosím pekne) má každý z nich aj iný dar - dokáže komunikovať s rastlinami, kameňmi alebo zvieratami, uhádnuť túžby ľudí...

  Neobyčajné schopnosti autorka podáva tak, aby prirodzene vyplynuli zo známych reálií. Dvadsaťsedemročná debutantka s prehľadom zvláda jeden z najdôležitejších postupov fantastiky – familiarizáciu. A prostredníctvom nej je schopná vo svetovej fantastike dávno známe motívy podať po svojom, nevtieravo, no zároveň príťažlivo, bez stopy zbytočnej teatrálnosti. Spôsobom uchopenia postáv i atmosférou Priatelia aragonitu pripomínajú knižky Jozefa Žarnaya či Jána Feketeho zo 70. a 80. rokov minulého storočia. Presvedčivé zobrazenie pocitov a reakcií detských protagonistov tak naznačuje možné oživenie v našej literatúre tých čias plodného modelu juvenilnej fantastiky.

  Knižka neohúri prudkými zvratmi deja ani kaskádou vtipných výrokov. Cez uveriteľné postavy detí sa v nej však dostaneme k poznatku, že neobyčajné sa môže skrývať v každom z nás a poučenie môže byť rovnako nenápadné ako nevyhnutné. Tvrdenia o potrebe pomáhať ľudstvu neobyčajnými schopnosťami, ktoré by mohli vyznieť ako frázy, sa v úprimných výpovediach menia na pravdu. Asi preto, že ľudstvom sa tu nemyslí abstraktný celok, ale súbor neopakovateľných jedincov s ich kladmi a zápormi.

  Priatelia aragonitu sú bezpochyby zrelým debutom, schopným dôstojne konkurovať prekladovej fantastike určenej mládeži. Je sympatické, že sa tak deje využitím inšpiračných zdrojov domácej detskej literatúry, a nie pokusom o adaptáciu zahraničných modelov. V kontexte slovenskej fantastiky pritom román znamená sľubný náznak návratu subžánra, ktorý od vydania knižky Petra Stoličného Tarzan v Atlantíde (1993), čiže takmer pätnásť rokov, neexistoval.

Miloš Ferko