František Kozmon je na našom knižnom trhu známy predovšetkým ako autor detektívnych príbehov a úspešnej série s vyšetrovateľom Marekom Wolfom. Preto možno prekvapí, že sa pri poslednom literárnom počine ubral iným smerom. Knihu Hľadanie Adama by sme mohli zaškatuľkovať ako spoločenský román, má však presah do kvír literatúry.
Postmoderna umožnila svetu literatúry ohromnú vec: dala šancu postavám, na ktoré sa v románoch (ako i v spoločnosti) často zabúdalo. Priestor dostali hlasy z prostredia rôznych minorít, ktoré reprezentovali časť spoločnosti dlhodobo zatlačenej do úzadia. Výnimkou nie je ani LGBTQ komunita, ktorá sa začína na poli literatúry objavovať čoraz častejšie. Tendenciou umenia je scitlivovať ľudí, preto ak sa autorom darí nájsť spoločnú cestičku medzi kvír postavami a čitateľmi, účel je splnený. O rovnakom cieli by sa dalo hovoriť aj v prípade románu Hľadanie Adama.
Slovensko je z väčšej časti stále konzervatívne. Uzurpujeme si tradičné hodnoty, staviame sa proti cudziemu, neprijímame konštruktívnu kritiku. Mladšie generácie začínajú byť voči rozdielom tolerantnejšie, tento román by si však mohli prečítať aj tí starší. Ľahšie by porozumeli postávam, ktoré zvádzajú každodenný boj so sebou či so spoločnosťou. „Vtom Roman položil svoj pohár, chytil ma a pritiahol si ma bližšie k sebe. Na verejnosti, pred všetkými ma pobozkal. Zľakol som sa. Chcel som ujsť. Stačilo sa obzrieť a uvedomil som si, že nikoho z prítomných nezaujímame. Bolo jedno, čo robíme. Nikoho to nepohoršovalo. Iba mňa.” (s. 164)
Výchova ako dôležitý determinant
Človek je ovplyvnený okolím aj výchovou. Traumy, ktorými si v detstve prejdeme, si do dospelosti ťaháme ako guľu na nohe. František Kozmon to dobre vie. Vďaka tomu sa mu podarilo vytvoriť plastické postavy, ktoré sa so svojimi traumami neustále konfrontujú, snažia sa pochopiť príčiny a dôsledky, no okolie im v tom pomocnú ruku rozhodne nepodáva.
Román je písaný z pohľadu dvoch postáv. Autor volí dva typy rozprávačov: postava tínedžera Adama sa so svojou homosexuálnou identitou vyrovnáva vo forme denníka v prvej osobe. Vyrastá v prísne nábožensky orientovanej rodine na periférii mesta, v prostredí, ktoré je k inakosti nepriateľské. Nábožnosť rodičov tu hraničí priam s fanatizmom. Svoje dogmatické správanie sa snažia preniesť na syna, ktorý takémuto správaniu nerozumie, štíti sa ho a snaží sa z tohto prostredia postupne vymaniť. Veľkým katalyzátorom v Adamovej výchove je despotický otec, ktorý sa stavia proti akémukoľvek výdobytku modernej doby a neustále trvá na dodržiavaní kresťanskej morálky a hodnôt. O niečo menej osobné sú kapitoly s Kamilom, o ktorom sa dozvedáme prostredníctvom vševediaceho rozprávača. Kamil je mladý ambiciózny muž, ktorý svoj osobný život skrýva a všetok čas venuje kariérnemu rastu v televízii. Aj on pochádza z hlboko veriacej rodiny, ktorá jeho sexuálnu orientáciu odmieta. Zlom nastáva vo chvíli, keď sa na prahu jeho dverí zjaví matka v terminálnom štádiu rakoviny. Naskytá sa posledná šanca na zmierenie. „Mrzí ma, čím všetkým si musel prejsť. A viem, že som spravila veci, ktoré ti ublížili. Trvalo mi dlho, kým som ťa pochopila. Zatvárala som oči pred tým, kto si, lebo som sa o teba bála. Nechcela som, aby si sa trápil alebo aby si trpel. Preto som ti zakazovala byť sám sebou.” (s. 332)
Zo slovenského prostredia
Jedným z aspektov knihy je spomienka na skutočnú udalosť na Zámockej ulici, ktorá otriasla nielen celou LGBTQ komunitou, ale i Slovenskom. Okrem toho autor opisuje reálie z prostredia gay komunity na Slovensku, ťažkosti s coming outom jednotlivých postáv, ale aj naivitu prvej lásky a toxicitu vzťahov. K postavám sa však nestavia kriticky, v čitateľovi sa snaží vzbudiť empatiu a porozumenie. Adam je archetyp mladého chlapca zviazaného spoločenskými konvenciami, ktorý dynamike vzťahov nerozumie. Chce byť však za každú cenu ľúbený, aj keď si uvedomuje, že láska, po akej túži, mu je odoprená. Jeho protipólom je Kamil, ktorý už neráta s tým, že sa vo svete dočká porozumenia, a postupne rezignuje.
Románu by isto pomohla lepšia redakcia, keďže text je miestami redundantný a autor recykluje informácie, ktoré už raz čitateľovi naservíroval. Napriek tomu dokázal vytvoriť plastické postavy, ktoré miestami síce konajú pudovo, no čitateľ má možnosť pochopiť, že determinantom tohto správania je najmä prostredie. Časť románu sa zaoberá kritikou samotnej gay komunity a používania zoznamiek, ktoré v dnešnom zrýchlenom svete predstavujú istú formu nebezpečenstva. Hľadanie Adama je však na našom knižnom trhu počin, po ktorom sa oplatí siahnuť.