ղľáԾ
Pavel HRÚZ: Chlieb a kry
Bratislava, Slovenský spisovateľ 1996
Kompozične majú štyri poviedky vnútornú súvislosť nielen tým, že čerpajú látku zo zmien po Novembri 1989, ale vniektorých prípadoch aj opakujúcimi sa postavami (Futre, Milan aMatúš vystupujú vprvej ivtretej poviedke, sprievodkyňa vtretej aštvrtej, podobne sa opakuje prostredie bezdomovcov avydedencov vprvej atretej poviedke, kým vojenské prostredie vdruhej aštvrtej). Vprvej, druhej aštvrtej poviedke autor rozvíja striedavo dva príbehy, vtretej dokonca tri, ktoré sú navzájom nezávislé amohli byť napísané celkom samostatne. Príbehy, napriek svojbytnosti, by však svojou realizáciou asi ťažko zniesli náročnejšie kritérium hodnotenia ako samostatné literárne útvary.
Autorovi však nejde opríbehy, ale orealitu. Je to realita celkom zvláštna. Človek stojí celkom nahý na hlavnom námestí vHrúzovej literárnej realite, ktorá je vyplnená absurditou diania súčasného sveta. Beznádej achudoba – táto nahota človeka kontrastuje sohromujúcou reklamou blahobytu vspoločnosti sľubujúcej neobmedzené možnosti pre každého, ktorá je však realitou blahobytnej prázdnoty, bezduchého a ničotného lesku pokrivených a nezmyselných pomerov, ktoré sa vystatujú ako najväčší zo všetkých divov sveta, azostáva pritom hlboko ponorená do prírodnej náhodnosti achaotickosti. Vo svete bezdomovcov avydedencov či ináč deviálnych indivíduí vládnu primitívne aznačne hrubé zásady apravidlá života vychádzajúce zpudovo-biologických bytostných asebazáchovných hlbín. Kultivovanosť, povznesenosť apoľudštenosť existencie, vzťahov, správania akonania sú neznáme vrealite tohto sveta.
Nahota na námestí Hrúzovej reality nikoho nepohoršuje, nikto si ju nevšíma, všetci od nej utekajú, boja sa jej. Práve preto, že je to aj ich realita apredobraz. Neutešená azlovestná budúcnosť, oktorej radšej nikto nechce nič vedieť. Vedomý si toho, že zajtra môže byť aj jeho realitou, hoci si to nepripúšťa arobí všetko, aby tomu zabránil avyhol sa jej – desí ho. Je to realita, zktorej človek, indivíduum, nemá východisko. Trýznivá ľahostajnosť všetkých, ktorých sa zvrátenosť reality priamo ešte nedotýka, je však jej potvrdzovaním, mlčanlivým súhlasom, arezignáciou na možnosť ľudskej existencie. Je to autorova lekcia skutočnej humanity, ktorá je výsmechom, pľuvancom do tváre vidinám oblahobytnej realite aneobmedzených možnostiach pre všetkých.
Podtext príbehov aich reality, pokiaľ ho čitateľ nájde, je však príliš zauzlený askrytý. Vyžaduje čitateľa erudovaného analytika. Kompozícia je zámerne rozbitá ako svet jeho postáv, čomu zodpovedá aj nezvyčajná fabulácia. Nezvyčajnosť môže znamenať originálnu vyhranenosť, ale nie vždy aj produktívnosť, podobne ako dobová aktuálnosť nemusí znamenať aj nadčasovú hodnotovosť. Svet reality, ktorý nám autor v svojej najnovšej knihe ponúka však zaujme prinajmenšom určitú vyhranenú skupinu aliterárnych teoretikov.
Prínos Hrúzovej knihy Chlieb akry je okrem iného vstvárnení reality života sľudsky degradovanou existenciou sociálne problémových vrstiev. Látku pre svoje príbehy čerpá zo sociálnych skupín, ktoré pred novembrom 1989 unás neboli alebo aspoň nenachádzali miesto vnašej literatúre (bezdomovci, vydedenci, úchylkári, ale aj dôchodcovia, ktorí sa dostali do skupín sociálnej odkázanosti sproblémovou existenciou).
Súčasne do našej literatúry vnáša nové hodnotové pohľady súsilím zachytiť zmeny, ktoré unás nastali po novembri 1989.
Viktor Timura
TIMURA, Viktor: Zvrátená realita (Pavel Hrúz: Chlieb a kry). In: Knižná revue, roč. VI, 18. 12. 1996, č. 25 – 26, s. 5.
