ղľáԾ
Bratislava, Remedium 2010
Autorka už predchádzajúcimi publikáciami Բé idiómy podlupou (2002) a Francúzske idiómy podlupou (2006) ukázala taksvoju schopnosť preniknúť domentality týchto národov, ako ajtalent vtipne komentovať lingvistické a sémantické problémy. Už týmito netradičnými slovníkovými dielami, napísanými sviežim jazykom, zameriavajúcimi sa naustálené slovné spojenia, vzbudila záujem čitateľa dostať sapod kožu týmto kultúram, kuktorým stále pristupujeme sakousi pietou. Hoci naprvý pohľad jenajnovšia autorkina knižka „z iného súdka“, predsa je voľným pokračovaním spoznávania francúzskej kultúry, tentoraz niecez slovné spojenia, alepohľadom podpovrch parížskeho života. Kto iný, akorodená Slovenka sodbornou znalosťou ruštiny aangličtiny, sbelgickým manželom, francúzskym občianstvom advanásťročným trvalým pobytom vParíži, ktorej navyše nechýba prenikavý postreh atriezvy úsudok, vie našincovi lepšie odhaliť finesy metropoly naSeine. Dá nám pocítiť vône achute parížskych cukrární apekární, umožní nám nazrieť podpokrievku, objasní, v čom spočíva tajomstvo rodinných receptov. Parížania sipotrpia nielen nanoblesné stolovanie, ale aj nakvalitné jedlá, okrem vychýrených reštaurácií každoročne vyhodnocujú ajnajlepšie bagety mesta. Víťaz onajlepšiu parížsku bagetu roku 2008 získal privilégium – zásobovať týmto chrumkavým pečivom celý rokprezidentskú kuchyňu vElyzejskom paláci. Akoby medzi rečou sadozvieme, že recept nabagetu priniesol doFrancúzska pred stodvadsiatimi rokmi najvyšší rakúsky komorník gróf Zang, dodnes sizachovala tvar viedenskej bagety a základnými kritériami je dĺžka 70 cm a váha od 250 do 300 g. Sjedlom sú úzko späté ajtradičné sviatky, Francúzi naHromnice pečú palacinky, pričom v ľavej ruke držia zlatú mincu apravou prehadzujú palacinku, ak saobrat podarí, bude sadariť ajrodine, peniaze nebudú chýbať. Keďže autorka jematkou troch detí, umožní nám pohľad nastarostlivosť odeti, nasystém materskej dovolenky, zdravotníckeho asociálneho zabezpečenia, nafrancúzsku výchovu vjasliach a škôlkach. Zaujímavý je prístup kotužovaniu, deti vjasličkách chodia bosé, vraj od nôh neprechladnú. Nuž, naše staré mamy by stouto teóriou ťažko súhlasili. Aj to jejeden z dôkazov, že akchceme cudziu kultúru pochopiť, musíme ju zažiť navlastnej koži. Autorka nás zavedie nasvoje obľúbené miesta – do štvrte Marais, do náhodne objavenej kaviarničky, do reštaurácie spojenej srodinnými udalosťami, ale aj doLuxemburských záhrad, doFrancúzskej národnej knižnice a doUniverzitného mestečka, pričom vždy khistorickému exkurzu pridá niekoľko vlastných postrehov, ktorými nám približuje mentalitu azvyky Parížanov. Nezabudne vtipne poznamenať, akotlačenica vmetre či nefungujúce služby počas štrajkov dokážu strhnúť masku uhladenosti aj tým najdistingvovanejším anajuhladenejším Parížanom. Ak si natento rok plánujete cestu podEiffelovku, táto knižka vám pomôže zaostriť správnu optiku nalesk abiedu tejto kultúrnej mekky, kdedenne zanechajú psí obyvatelia najej uliciach 16 ton výkalov, 12 tonvyzbierajú smetiari, 4 tony končia natopánkach, pričom pokuta zaneodstránenie výkalu po „svojom miláčikovi“ je 183 eur. Aby sa ajParížania dozvedeli, akoich autorka vykreslila Slovákom, pridala na záver résumé aobsah vofrancúzštine.
