��������

Leonard Peacock je študent strednej školy, ktorý plánuje na svoje osemnáste narodeniny vraždu svojho spolužiaka, bývalého priateľa Ashera a napokon i samovraždu. Ako rozpráva svoj príbeh, postupne sa čitateľovi odkrývajú súvislosti vedúce hlavnú postavu k dramatickým rozhodnutiam.

Obyčajný chlapec má neobyčajnú matku, módnu návrhárku, ktorá sa realizuje vo svojej profesii a on vyrastá sám. Samozrejme, materiálne zabezpečený. Mimoriadne citlivý a inteligentný Leonard si teda svojsky hľadá svoje miesto vo svete dospelých. Spoločnosť mu robia staré americké filmy Humphreyho Bogarta a pán Walt – vzájomne si vymieňajú namiesto bežných slov repliky z filmov. Hlavnému hrdinovi tiež pomáha pedagóg Silverman, ktorý ho učí o holokauste. Akceptuje jedine jeho. Azda i preto, že sa k študentom správa so záujmom a rešpektom. Práve prostredníctvom postavy učiteľa je čitateľ konfrontovaný s druhou svetovou vojnou.

Leonard vo svojich monológoch priamo a tínedžersky drzo hodnotí nielen svojich spolužiakov, ale aj súčasnú spoločnosť. Cíti sa byť výnimočný, no zároveň frustrovaný, deprimovaný a zmätený. A tiež zamilovaný. Popri Leonardovom rozprávaní v prvej osobe je román zaujímavo popretkávaný listami písanými jeho budúcou manželkou a dcérou. Až napokon nastáva jeho „veľký deň“ v prostredí americkej strednej školy. V taške má nemeckú nacistickú pištoľ. Zbraň mu dodáva istotu, no bojí sa, že bude odhalený. Zároveň očakáva, že ho niečo zastaví. Napríklad fakt, že si matka alebo niekto iný spomenú na jeho narodeniny. Najskôr chce zabiť Ashera, ktorý ho dlhý čas sexuálne zneužíval. Ashera, ktorý bol sám sexuálne zneužitý strýkom...

Román amerického autora Matthewa Quicka Odpusť mi, Leonard Peacock možno chápať ako verejné ospravedlnenie všetkým dospievajúcim Leonardom, ktorých nemal kto ochrániť pred zničujúcimi životnými skúsenosťami. Domnievam sa, že dielo určené mladým čitateľom – písané ich jazykom – by si mal prečítať aj každý rodič či pedagóg. Dielo je pozoruhodné svojou otvorenosťou nielen k problémom skrytého násilia – sexuálneho zneužívania a šikany, ale aj k menej dramatickým problémom mladého chlapca. Záver vyznieva povzbudivo, no zároveň zanecháva v čitateľovi otriasajúci pocit spoluzodpovednosti za všetkých Leonardov vo svojom okolí.