ղľáԾ
O psovi Marcipánovi, ktorý sa rozhodne, že chce zachraňovať ľudské životy, píše v rubrike Ilustrovaná kniha Petra Baďová.
Marcipán nie je iba mandľová hmota, ktorá ešte donedávna rozvoniavala medzi vianočnými maškrtami. Je to aj meno psa, hlavného hrdinu najnovšej knihy spisovateľky asociálnej pracovníčky Zuzany Csontosovej. Titul Marcipán má veľký plán ilustrovala študentka Vysokej školy výtvarných umení vBratislave Marta Mészárosová agraficky knihu upravila Martina Rozinajová.
Čím chceš byť?
Deti často čelia otázkam typu: Čo budeš robiť, keď budeš veľký? Čím chceš byť? Málokedy je ich predstava vyjasnená. Marcipána sa na budúcnosť nikto nepýtal. Bol domácim miláčikom pani Uličkovej abol by ním asi aj zostal, keby... Marcipán videl vtelevízii reportáž otopiacom sa chlapcovi, ktorému pomohol záchranársky pes. Vtedy sa vňom zrodila túžba stať sa záchranárom. Ako labrador mal ktejto úlohe isté predispozície, nemal však potrebný výcvik aani kondíciu. Zároveň už nemal šteňací vek, tiahlo mu na... Vkaždom prípade bol dávno dospelý anamiesto svalnatých rýchlych nôh vlastnil zavalité telo a guľaté bruško. Túžba pomáhať je oveľa silnejšia ako zdanlivé prekážky azMarcipána sa napokon naozaj stal záchranár, ako ho vidíme na obálke knihy.
Sen sa však neuskutočnil sám od seba, Marcipán preň musel niečo urobiť. Študoval príručky prvej pomoci, anatómiu, nechal sa testovať. Obrázky na prvých listoch knihy (za predsádkou) naznačujú jeho prvý najdôležitejší krok, keď opustil plnú misku granúl avykročil do neznáma.
Medzi slovom aobrazom
Od ilustrácií vknižke pre deti očakávame, že budú sprevádzať text, dopĺňať ho, pomáhať čitateľom pochopiť príbeh, pamätať si dejovú líniu, prípadne ponúkať akúsi nadstavbu, ďalšie roviny chápania sprostredkovávaného obsahu. Vždy poznať, keď si text ailustrácie „neporozumejú“, nefungujú vsymbióze, ale jedna časť diela kvalitou „prebíja“ druhú. Vprípade knihy Marcipán má veľký plán sa jazykovo štylistická úroveň textu avýtvarné kvality ilustrácií stretávajú. Text nie je zaťažený detailmi, ktoré ukazujú obrazové ilustrácie, tie zasa nepohlcujú pozornosť čitateľa natoľko, aby preťali jeho puto s čítanýmtextom.
Grafické usporiadanie písaného slova aobrazu je tradičné, celostranové ilustrácie minimálne presahujú na stranu stextom. Použitie odvážnych sýtych farebných tónov adiagonálnej perspektívy na celostranových ilustráciách sa strieda spoužitím jemnej svetlej škály marcipánovo béžovej, ružovej, červenej azelenej na menších obrázkoch. Menšie svetlé ilustrácie prezentujú tiež trochu odlišný rukopis, ilustrátorka pri nich viac pracovala skresliarskou obrysovou líniou. (Celostranové ilustrácie pôsobia menej graficky, pripomínajú koláž zmaliarskych podkladov.) Výsledok evokuje dizajn kníh pre deti, ktoré obsahovali menšie čiernobiele obrázky začlenené do textových polí afarebné celostranové ilustračné predely.
Okrem súhry textovej aobrazovej časti knihy je zaujímavá hra autoriek sčitateľom. So spisovateľkou aj ilustrátorkou sa deti zoznamujú vnakreslených anapísaných medailónoch v závere knihy, spoznávajú sa snimi však už vpriebehu čítania. Zuzana Csontosová čitateľov priamo oslovuje, prihovára sa im počas rozprávania. Ilustrátorka Marta Mészárosová sa na niektoré ilustrácie prikreslila.
Zábavné drobnosti
Vknihe Marcipán má veľký plán možno vystopovať spisovateľkin aj ilustrátorkin zmysel pre humor, dobré pozorovacie schopnosti amajstrovstvo artikulácie. Vo vizuálnej rovine môžu čitateľa pobaviť drobnosti obsiahnuté vobraze (tituly kníh ačasopisov pani Uličkovej, jej „dog lover“ ponožky, obrazy na stenách jej bytu apod.), ale aj výstižne zachytené výrazy tvárí postáv acharakter situácií. Čitatelia, ktorí chovajú psíka, sa istotne pousmejú pri „scéne“, keď sa nadšený Marcipán vráti domov zprechádzky mokrý azablatený, hneď vpredsieni zvalí na zem pani Uličkovú aotrasie sa (pes je vokamihu takmer suchý aokolie úplne mokré). Chovateľ spozná svojho miláčika aj viných „psích kúskoch“. Napríklad, keď hrdina zaujatý reportážou vtelevízii šteká,kňučí apotom nemo sedí sotvorenou papuľou asliny mu stekajú na vyšívanú podušku.
Ľudské verzus zvieracie, fiktívne verzus reálne
Starostlivá majiteľka Marcipána pani Uličková reprezentuje mnohé staršie dámy, ktoré venčia psov na sídliskách. Ich maznáčikovia sú obvykle mäkkí, tvárni, sladkí, jednoducho na zjedenie. Paničky im vypnú ofiny, oblečú úbory (pravidelne stretávam Jorkšírsku teriérku vprinceznovskej sukničke) avezmú ich napríklad do cukrární ako pani Uličková. Jej Marcipán je však celkom iný pes.
Spôsob, akým sú zvierací hrdinovia vknižke zobrazení, pôsobí veľmi sympaticky. Zvieratá zostávajú zvieratami (tvarová aj farebná štylizácia ich tiel je realistická), zároveň je vnich aj čosi ľudské (zreteľné emócie). Zvierací hrdinovia nenosia oblečenie, ale majú určité atribúty typické pre ľudí (divá prasnica nosí napr. červenú kabelku avýrazné zlaté náušnice, krysa klobúk atašku).
Sympatická je tiež paralela medzi výzorom, zmýšľaním,konaním hrdinov aich reálnych predobrazov. Líška Lea, ktorá sa vpríbehu podujala pomáhať Marcipánovi zachraňovať ranené zvieratká, sa vprírode naozaj obvykle zaujíma ochoré živočíchy. Jediný zo zvieracieho spoločenstva, ktorý Leu upodozrieval, bol zajac.
Divoké verzus civilizované
Psy žijú vblízkosti človeka už približne 40 000 rokov, vrátenie domáceho miláčika do lesa by preň bolo fatálne. Rozprávkový hrdina Marcipán sa do lesa vybral dobrovoľne. Preplával rieku (hranicu deliacu územie obývané ľuďmi ales) aocitol sa medzi stromami. Sám. Les poznal iba zvýhľadu okna bytu pani Uličkovej, ahoci mu najskôr nahnal strach, neskôr sa stal jeho druhým domovom.
Obidve prostredia (les abyt) sú vknižke zobrazené uzavreto. Byt pani Uličkovej čitateľovi veľa napovie ojeho majiteľke. Izby hýria cukríkovými farbami snadvládou ružovej afialovej farby, byt je dokonale vyupratovaný, plný ozdôb, obrúskov svýšivkami, vankúšov, fotografií. Pani Uličková do prírody nechodí, zájde si radšej do cukrárne. Zprírody unej majú miesto iba kvety (ako dezén na čalúnení alebo ako kytica vo vázičke).
Prírodné prostredie je na ilustráciách zobrazené naturálne. Namiesto kvietkovaných vankúšov vidíme kamene, namiesto poriadku zdanlivú chaotickosť kmeňov stromov arastlín.
Prvú noc vlese Marcipán prespal vo vlčej nore, ktorá mala ďaleko od teplej izby upaničky. Našiel si však priateľov, ktorí ho zoznámili scelou zvieracou pospolitosťou azvolili si ho za záchranára.
Mohlo by sa zdať, že Marcipán ušiel auž sa kpani Uličkovej nikdy nevrátil, ale Zuzana Csontosová knim bola láskavá. Nestretli sa vbyte ani vlese, stretli sa na lúke, kde pani Uličková organizovala dobročinný piknik, aby pomohla Marcipánovi so záchranárskou výbavou. Aako ukazuje napokon zadná „predsádka“, obväzov, náplastí, liekov bude mať Marcipán viac než dosť.
Mimochodom, výtvarné stvárnenie predsádky poteší všetkých nádejných záchranárov, ktorí doma sobsahom starej lekárničky obväzujú labky plyšovým kamarátom.
Čo ďalej sknižkou
Knižka je určená deťom od siedmich rokov, príbeh oMarcipánovi však môže zaujať aj deti podstatne mladšie istaršie. Na prečítaný obsah môžeme nadviazať ďalšími aktivitami.
Všímať si psíky, ktoré stretneme na prechádzke. Čo robia? Ako sa pohybujú? Kam ich to ťahá? Ak by mohli robiť čokoľvek (ako Marcipán), čo by robili? Čím by boli?
Vytvoriť príručku pomoci zvieratkám. Môže maj aj formu kariet vytvorených zvýkresov. Zamyslieť sa, aké zvieratká žijú vnašom okolí avyhľadať (na internete, vknižnici) informácie, ako im môžeme pomôcť. Napr. čo robiť/nerobiť, keď nájdeme malé vtáča, mačiatko, ježka, sŕňa apod. Informácie, kedy zvieratká naozaj potrebujú našu pomoc akedy im čo len pohladkaním ublížime, zapísať na kartu. Kartu doplníme obrázkom konkrétneho zvieratka.
Vyhľadať skutočných psích hrdinov. Existujú psy, ktoré naozaj zachránili niekomu život, dennodenne pomáhajú alebo sa preslávili svojou vernosťou avznikli onich filmy. Nájdite spolu príbehy takýchto psíkov.
Petra Baďová (1985) pracuje vÚstave literárnej aumeleckej komunikácie FF UKF vNitre. Okrem iných publikácií jej vyšla aj Existenciálna estetika vecí (2016). Zaoberá sa estetikou krajiny, situácií a vecí a dejinami výtvarného umenia.
