痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
Zbierka štyroch esejí Sigmunda Freuda O 膷loveku, kultúre a nábo啪enstve je prvým slovenským vydaním a je venovaná témam, ako nábo啪enstvo, vojna, smr钮 a nespokojnos钮 v kultúre.
V prvej eseji Budúcnos钮 jednej ilúzie Freud analyzuje psychologický význam nábo啪enských predstáv a tvrdení; zaoberá sa dokázate木nos钮ou nábo啪enských a vedeckých téz a tie啪 mo啪nos钮ou ich spochybnenia. Do akej miery sa dajú overi钮? Reguluje nábo啪enstvo egoistické pudy skryté v ka啪dom z nás? Boli 木udia po膷as vlády nábo啪enstva celkovo š钮astnejší a mravnejší ne啪 dnes?
Nábo啪enstvo pod木a Freuda vzniklo z desivého pocitu detskej bezmocnosti, je ilúziou a splnením najstarších a najsilnejších 啪elaní 木udstva. Medzi ne patrí aj potreba ochrany a snaha vytvori钮 si toho najmocnejšieho otca, ktorému mô啪eme slú啪i钮 a ktorý nás na oplátku ochráni pred všetkým zlom.
Freud sa pýta, 膷o sa stane, ak sa zriekneme nábo啪enských predstáv. Obava, 啪e zostaneme bez pravidiel vo膷i asociálnym egoistickým pudom, nie je na mieste. Pravdou však je, 啪e mno啪stvo 木udí nachádza v nábo啪enstve útechu a nemô啪eme im ju vzia钮 bez náhrady. Freud to nazýva „výchovou k realite“, teda prekonanie nábo啪enských predstáv a obrátenie sa k vlastnej sile. 慕udia by mali svoje o膷akávania uplat艌ova钮 v rámci pozemského sveta a urobi钮 si tak 啪ivot znesite木nejším.
Druhá esej z roku 1932 je venovaná Albertovi Einsteinovi, ktorý Freuda 啪iadal o radu. Ten z pozície humanistu formuloval návrhy na odvrátenie neš钮astia vojny. Ponúkol Einsteinovi tézu deštruktívneho pudu, ktorej obsahom je myšlienka prirodzenej agresivity. V ka啪dom z nás je pud agresivity a domnieva钮 sa, 啪e sa dá odstráni钮, je omyl. Je prirodzený a nevyhnutný, tak ako je prirodzená vojna.
Kultúra je témou 膹alšej eseje, konkrétne sa venuje nespokojnosti 啪ivota 木udí v kultúre. Aj napriek technickým a lekárskym vymo啪enostiam sa necítime by钮 š钮astní. 慕udia sú právom hrdí na moderné výdobytky, no zdá sa, 啪e toto ovládnutie prírody neprinieslo o膷akávanú mieru spokojnosti. Ako dodáva, je ve木mi 钮a啪ké vytvori钮 si úsudok, ako ve木mi sa 木udia v minulých dobách cítili š钮astní a aký podiel na tom mala kultúra; pra膷lovek, ktorý nemusel kroti钮 svoju agresivitu a obmedzova钮 svoje pudy, bol pravdepodobne o nie膷o š钮astnejší. Š钮astie je však taká subjektívna zále啪itos钮, 啪e to s istotou vedie钮 nemô啪eme.
No vieme to, 啪e v zbierke esejí Sigmunda Freuda ide o hlboké zamyslenia sa intelektuála s presahom do viacerých vedných odborov. Zaujímavé sú z poh木adu psychológie, sociológie, antropológie, vhodné pre všetkých záujemcov o hlbšie odpovede na 啪ivot 膷loveka v kultúre a nábo啪enstve.
