ղľáԾ
Autorka recenzie, poetka a dramatička Veronika Dianišková (1986), sadlhodobo venuje výskumu latinskoamerickej kultúry, momentálne sirobí doktorát vodbore mayológia aabsolvovala ajdva dvojmesačné výskumné pobyty v Guatemale. Osvojich skúsenostiach hovorí: „Gܲٱmala jemalá krajina v Strednej Amerike. Aj ľudia sú vzrastom malí, občas sa mistalo, že som doniekoho ajnarazila. Bola somsuverénne najvyššia vcelej mayskej dedine. Ale veľké (aveľkolepé) sú ich príbehy ostvorení sveta, oľuďoch azvieratách. Vtýchto príbehoch (aani vživote súčasných Mayov) nič nefunguje osve. Neexistuje slnko bezmesiaca, muž bez ženy, voda bezzeme. Jedno jeopak druhého, ale zároveň hodopĺňa apodmieňuje.“
Vsúčasnom Mexiku žije niekoľko indiánskych etník. Okrem Mayov naYucatáne, Lacandóncov vChiapase amnohých ďalších tu aj vdnešných dňoch nájdeme početné etnikum Nahuov. Ichkultúrne dedičstvo obsahuje rozvinutú vedu ajvysokú literatúru. A práve jednému literárnemu textu sa vosvojej najnovšej knižnej publikácii venuje etnológ Radoslav Hlúšek, ktorý doslovenčiny preložil nahuaský text z koloniálnych čias – poetický príbeh ozjavení Panny Márie Guadalupskej. Kniha vyšla pod názvom Nican mopohua (2014) vo vydavateľstve Chronos.
Okrem samotného prekladu v nej nájdeme vedecko-výskumnú časť, vktorej autor objasňuje kontext ahistóriu tohto indiánskeho spisu. Ten síce obsahovo patrí (aj) dopanteónu kresťanských zjavení, zveľkej časti ide však osynkretický text. Obsahuje mnoho priamych i nepriamych odkazov nanahuaskú kultúru či náboženstvo. Radoslav Hlúšek spracoval svoj dlhoročný výskum nahuaských tradícií z oblasti Mexika avyužil ajznalosti nahuaského jazyka. Samotný text Nican mopohua jenapísaný vtzv. „klasickom náhuatli“, čiže vjazyku elít. Tento jazyk sa vsúčasnosti už nepoužíva, môžeme saale stretnúť so „súčasným náhuatlom“, ktorým sadodnes rozpráva namexickom vidieku a má nespočetné množstvo dialektov. Autor siosvojil obeformy jazykov, stručne a prehľadne nás uvádza doich problematiky a súčasťou prekladu je ajpaleografický prepis nahuaského textu. Ten má vorigináli formu prózy, alenemýľme sa. Autor nás včasti venovanej štruktúre legendy ozjaveníPanny Márie Guadalupskej upozorňuje na to, že text je poéziou. Nájdeme v ňom trópy afigúry typické pre báseň: obrazné vyjadrenia, metafory, epitetá, rytmus. Pôvodný, teda mexický autor tohto legendického príbehu nie jevedeckej verejnosti známy, Radoslav Hlúšek však po ňom v publikácii pátra. Uvádza niekoľko pravdepodobných hypotéz, ktozapisovateľom, ateda čiastočne ajautorom tejto legendy mohol byť, prezentuje tiež viaceré úvahy či interpretácie venované hľadaniu tohto autora.
Výnimočný prínos tejto vedeckej a literárnej práce tkvie tiež vtom, že sa zoširoka venuje aj súčasnej podobe guadalupského kultu v Mexiku, jeho vývoju, analyzuje jeho vplyv naindiánsku komunitu. Zároveň je toteda ajspráva ostave súčasnej indiánskej mexickej religiozity. Súčasťou publikácie jerozsiahly poznámkový aparát a fotografická príloha.
Kniha je veľkým prínosom prevedeckú verejnosť, autor však disponuje priezračným, zrozumiteľným a príťažlivým jazykom i prelaikov. Ponúka dôsledný, jazykovo čistý preklad, udržiava charakter poézie anachádza vtexte prirodzenú rytmiku, ktorá nemizne anijazykovým prenosom znáhuatlu doslovenčiny. Zásluhou Radoslava Hlúška máme nielen možnosť čítať prvý preklad textu Nican mopohua doslovenčiny, alepreklad akéhokoľvek nahuaského textu doslovenčiny vôbec.
