ղľáԾ
Vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov na konci minulého roka vyšla doteraz neznáma poéma známeho básnika Vojtecha Mihálika áԲ. Pochádza zobdobia jeho sľubne sa rozvíjajúcich básnických začiatkov, ktoré boli typické inklináciou kpoézii autorov slovenskej katolíckej moderny avyznačovali sa duchovným ladením aspiritualitou. Básnická zbierka, ktorú mal autor pripravenú na sklonku roka 1947, však vydaná nebola. Na jeho ďalšej tvorbe sa viditeľne podpísala pofebruárová spoločensko-politická situácia.
Zaujímavou skutočnosťou je rôznorodosť strofických útvarov averšových rozmerov celej skladby, napriek nim zbierka pôsobí tematicky ucelene aheterogénnosť formy nenarúša jej plynulosť. Dalo by sa hovoriť takmer až oepickosti, keďže prvotným motívom je túžba a láska lyrického subjektu kmladému, hanblivému dievčaťu. Až jej choroba atušenie blízkej smrti však odkrýva hlbšiu podstatu skladby, ato pokus ovyrovnanie sa so smrťou blízkeho človeka cez vieru vBoha avo večnosť. Práve tak nadviazal autor na svoj básnický debut avjeho duchu vniesol aj do tejto skladby výraznú duchovnú tematiku. Nejde tu však o prosté odovzdanie sa do Božej vôle apokojné prijatie všetkého, ale lyrický subjekt si prechádza vlastným peklom, ľútosť utápa v alkohole apoznanie si musí ťažko vybojovať. Zpomyselného pekla sa dostáva vďaka svojej milej, žiariacej vpodobe anjela. Vcelej zbierke je citeľný dualizmus, vktorom sa stretajú diabli aanjeli, peklo anebo, resp. smrť aživot. Hoci lyrický subjekt nepozná väčšiu bolesť ako je bolesť zodchodu, predsa len dospieva kzávažnému názoru, že „nieto smrti, je iba narodenie“ – nové narodenie pre večnosť a iba skrze vieru je možné prekonať smútok zo straty milovaného človeka. No ani potom, keď už viera víťazí, nie je jej prijatie jednoduché a,žiaľ, stále zohráva podstatnú rolu aj napriek presvedčeniu, že Boh dievča miloval, preto si ho k sebe tak skoro vzal. Popritom všetkom tu vduchu františkánskej spirituality zaznieva oslava prírody a odovzdaná prosebná modlitba za vlastnú smrť. Prírodné výjavy dodávajú kolorit adopĺňajú atmosféru celej zbierky. Tmavá noc však končí porazená asvetlo hviezd osvetľuje novú cestu avedomie, že víťazstvo sa dosahuje prostredníctvom bolesti.
Vyústením skladby je apostrofická výzva, aby prehovorila sama nenávidená smrť, keďže človek vtejto ťažkej situácii už nenachádza slová. Vrcholom acelou pointou skladby, ktorá je presvedčivým dôkazom definitívneho víťazstva viery, sú posledné dva verše, špeciálne zvýraznené verzálkami, v ktorých smrť priznáva, že je „LEN BRÁNOU, ZA KTOROU SÚ ANJELI“. Takto priamo autor nadviazal na predchádzajúcu tvorbu, vyznačujúcu sa anjelskou tematikou, apokračoval vjej rozširovaní ohlboké duchovné myšlienky.
Ak čitateľ nepozná detailne Mihálikovo dielo, básnickú skladbu môže vnímať ako ucelenú, jednoliatu báseň anemusí ju spájať sjeho ostatnou tvorbou. Ale práve spôsob, akým autor skladbu vskutočnosti vystaval, znej robí pozoruhodné a jedinečné dielo. Vtomto smere treba oceniť precíznu prácu editora Martina Navrátila, ktorý dôkladnou analýzou identifikoval adetailne určil 19 pôvodných Mihálikových básní, príp. ich častí, ktoré sa stali súčasťou básnickej skladby áԲ, aaj vedomé autorské zmeny, vykonané pre potreby skladby. Rovnako presne popísal všetky nové časti skladby, nachádzajúce sa vo funkcii konektorov aspájajúce pôvodné básne do homogénneho celku. Vhodným bolo aj zaradenie kópií listov, vktorých Vojtech Mihálik danú zbierku ponúkal na vydanie vedícii Lux čDZ辱 Verbum, či slovníček svysvetlením menej známych pojmov. Aj sama obálka knihy verne dokresľuje názov básnickej skladby apísmo na nej evokuje konštrukciu železnej brány.
Vydanie tejto knihy je významným príspevkom kpoznaniu doteraz takmer neznámej ranej tvorby Vojtecha Mihálika, keď nosnú súčasť jeho poézie tvorili prvky imotívy späté skresťanským svetonázorom anepoznačené dobovou ideológiou.
Dominika Javorová
