ղľáԾ
Hydra 2014
„Fascinujúco rozpitváva temné stránky ľudskej povahy, ktoré savymkýnajú spod kontroly...“
Ondrej Herec, slovenský esejista spozoruhodným rozhľadom voviacerých vedných odboroch, nám popriekopníckej knihe Cyberpunk – vstupenka dotretieho tisícročia, ktorú literárni kritici, respektíve znalci sci-fi označili za učebnicu vedeckej fantastiky, apo ďalších dielach Zteórie modernej fantastiky aDobre organizovaný netvor predkladá ďalšiu rozsiahlu esej na túto, zjeho pohľadu nevyčerpateľnú tému Netvor. OdFrankensteina poTerminátora. Pri písaní ho inšpirovali desiatky filmov, komiksov, literárnych itelevíznych adaptácií astov ky, aknie tisíce odborných článkov adizertácií zahŕňajúcich historické, filozofické, antropologické, mytologické, religiózne, psychologické, psychoanalytické, feministické či sociologické hľadisko.
Už podnázov napovedá, že sivzal na mušku konkrétne monštrá či zveroľudí, čo sazrodili v bujnej fantázii literátov ifilmárov a„stelesňujú náš názor na človeka na základe kultúrnych predpokladov orase, sexualite, národnosti apresvedčení, aj našu predstavu o odlišnosti a tolerancii“. Naozaj ide o panoramatický pohľad na všeobecne známych netvorov, ktorí vstúpili dopovedomia milovníkov fantasy a hororu (Frankenstein, Hyde, Dracula, King Kong, Godzilla, Votrelec, Terminátor). Autor ichcharakterizuje ako „miešancov svetla atmy“, ktorí „žijú v prítmí reality nahranici života a smrti, striehnu v priepastiach medzi človekom a zvieraťom, prirodzeným a neprirodzeným, dobrom azlom“. Fascinujúco rozpitváva temné stránky ľudskej povahy, ktoré savymkýnajú spod kontroly, pertraktuje posadnutosť prekračovaním hraníc a vstupom dozakázaných oblastí charakteristických strašidelnosťou i nechutnosťou až zvrátenosťou v duchu kréda, že „človek si sám vyrába idoly ajobludy“. Vkapitole oFrankensteinovi sahlbšie zamýšľa nadmonštrom akonad karikatúrou človeka. Nemalú pozornosť venuje obrazotvornosti literátov a impulzom zbezprostredného okolia napozadí spoločensko-politickej situácie, ktoré ichpodnietili kanimácii špecifických postáv-príšer, pútavo rozpráva aj o okolnostiach vzniku Stevensonovho diela Podivný prípad Dr. Jekylla a pána Hydea, o protirečivej povahe v jednom tele, oneúspešnom pokuse oddeliť včloveku dobro odzla.
Neodmysliteľným zjavom v literatúre (ifilme) jekrvilačný upír Dracula. Autor ho považuje za „prototyp netvora populárnej kultúry“ v rámci línie modernej fantastiky, ktorá „akceptuje všetko dostupné poznanie akonfrontuje staré magické sily sčarami modernej vedy azázrakmi techniky“, iza symbol sexuálnej moci apodrobuje analýze jeho schopnosti i večne mladý zovňajšok. Rovnako obracia zo všetkých možných strán fiktívneho ľudoopa King Konga, ktorý sastal „ikonou, míľnikom dejín kinematografie všeobecne afilmového hororu osobitne“, keďže vystihol sociálne napätia anerovnosť, stratený svet, zrodený z objaviteľských ciest a utópií, i gigantického tvora Godzillu, ktorý vlastne „predstavuje vykorisťovateľský prístup ľudstva kprírode“, Votrelca symbolizujúceho ľudskú neschopnosť ovládnuť prírodné živly, ba iemancipačný zápas žien podľa feministickej interpretácie, aaj kybernetického kulturistu Terminátora stelesňujúceho zdroj nadľudskej energie vofilmoch, ktoré nastoľujú otázky osudu, slobodnej vôle, zodpovednosti apovahy človeka.
Hercova esej „nie jeencyklopédia ani lexikón, alesystematická kniha ofantastických netvoroch“, ako sám uvádza, aja už lendodávam, že vďaka svojej príťažlivosti si určite nájde skalných čitateľov.
