Nad膷asov谩 po茅zia
Franti拧ek Andra拧膷铆k (1931 鈥� 2001) u啪 svoj铆m debutom v听roku 1963 d么razne odmietol schematick茅 myslenie, ktor茅 deformovalo dobov媒 liter谩rny v媒voj. Otvorene sa prihl谩sil k听V谩lkovi a k听Hamadovi, jeho tvorba napokon v听istom obdob铆 vykazovala transparentn茅 pr铆buznosti s听V谩lkovou tvorbou. Oboch autorov sp谩jalo predov拧etk媒m civiln茅 videnie skuto膷nosti bez kompromisov a 煤stupkov. Andra拧膷铆k takmer po cel媒 svoj 啪ivot tvoril v听odl煤膷enosti a听izolovanosti. Ve木kou mierou k听tomu prispel od roku 1967 jeho status invalidn茅ho d么chodcu, ktor媒 bol nepochybne zlo啪itou 木udskou a听tvorivou sk煤拧kou, hoci sa pod umeleck煤 煤rove艌 jeho po茅zie nepodp铆sal. Pr谩ve naopak, najm盲 b谩sne, ktor茅 s煤 datovan茅 po p谩de komunizmu a啪 do 膷ias pred Andra拧膷铆kov媒m skonom, vykazuj煤 citliv茅 ch谩panie zmenen媒ch pomerov, ich divok媒ch n谩strah a听nebezpe膷enstiev. Spo木ahliv茅 z谩zemie na膹alej videl v听domove, ktor媒 vn铆mal ako s煤膷as钮 拧ir拧ieho pr铆rodn茅ho priestoru. Dedina pre neho predstavuje v媒chodiskov煤 z谩klad艌u a na膷rt谩va konfronta膷n煤 l铆niu s听rozk媒vanou spolo膷enskou rovnov谩hou. B谩sne venovan茅 matke dosahuj煤 mohutn茅 pozdvihnutie v r谩mci celej slovenskej po茅zie: 鈥瀟ak m谩m r谩d svoju mamu, 啪e domov nos铆m na ruk谩ch i听s听po木om i听s听lesmi / i听s听hlasom sir茅n nad strechami stav铆sk.鈥� B谩se艌 Mama sa modl铆 predstavuje jeden z听absol煤tnych vrcholov Adra拧膷铆kovej tvorby: 鈥濩iviliz谩cie sa m铆艌aj煤, ale mamy / sa 煤penlivo modlia / k听hluch茅mu bytiu.鈥� Z听t媒chto ver拧ov prorocky zamraz铆 a听pravdivo sa obna啪铆 ne煤prosn茅 dno osobn媒ch s煤radn铆c ako element谩rneho zdroja existen膷n茅ho vn铆mania. Aj v听b谩sni Panych铆da za babi膷kou vyzdvihuje tradi膷n茅 pracovn茅 膷innosti, ktor茅 s煤 bytostne zviazan茅 s 木udskou podstatou. Racion谩lne uva啪uje 鈥瀘 siat铆 a听o听啪atve, / o听kyslom mlieku a听o听tom, 膷i chlieb je dostato膷ne upe膷en媒鈥� .
Nosn煤 zlo啪ku Andra拧膷铆kovej po茅zie tvor铆 empatick谩 schopnos钮, bohat茅 zmyslov茅 rozp盲tie a听tich谩 pokora pred听啪enskou kr谩sou. Zaznamen谩va 鈥瀔r谩tku ve膷nos钮 啪enskej kr谩sy鈥� ako jej pominute木n媒, ale nehyn煤ci obraz. V媒razn媒 je aj soci谩lny rozmer jeho po茅zie: 鈥濸o desa钮ro膷铆 z煤fan铆 a听sn谩h / n谩js钮 pravdu a听pr谩vo.鈥� Pr谩ve jeho odstup od ofici谩lnych liter谩rnych 拧trukt煤r mu umo啪nil presne zobrazi钮 poklesnut煤 tv谩r spolo膷ensk茅ho syst茅mu. V媒sledkom je vern媒 obraz nerezignuj煤ceho jedinca, ktor媒 nekapituluje pod n谩tlakom komer膷nosti a听hodnotov茅ho 煤padku. Jeho 膷lovek zost谩va hrd媒 a听vyrovnan媒, aj ke膹 s听bi木agom biedy a听sm煤tku.
Odv谩啪im sa tvrdi钮, 啪e t谩to kni啪ka a拧piruje na b谩snick煤 udalos钮 roka, aj ke膹 si uvedomujem prevahu kritickej 木ahostajnosti vo膷i听hodnotn媒m po膷inom p么vodnej po茅zie.

Miroslav Br眉ck