��������

Po takmer dvadsiatich rokoch od svojho prvého vydania v origináli sa dočkal prekladu do slovenčiny čitateľsky úspešný severský triler Henninga Mankella, momentálne najčítanejšieho švédskeho autora. Muž, ktorý sa usmieval je jeho štvrtým krimirománom zo série o ystadskom policajnom komisárovi Kurtovi Wallanderovi, ktorý musí tentoraz čeliť nielen náporu škandinávskeho zločinu, ale i výčitkám vlastného svedomia – pri svojom poslednom prípade totiž v sebaobrane zastrelil človeka. Z viac než rok trvajúcej letargie, kŕmenej alkoholom i pochybnými dovolenkovými známosťami, ho vytrhne až zavraždenie jeho priateľa, advokáta Stena, ktorý ešte krátko pred smrťou stihol požiadať Kurta o pomoc pri vyšetrovaní záhadných okolností tragickej havárie svojho otca. Inšpektor Wallander tak rapídne prehodnotí svoj predčasný odchod do penzie a s profesionálnym záujmom i osobnou motiváciou sa vrhá do ďalšieho pátrania, v ktorom nemalú úlohu zohrá práve muž s tajomným úsmevom…

Veľkou prednosťou Mankellovej pisateľskej taktiky nie je ani tak vynikajúco zosnovaná fabula, ako skôr jeho kultivovaný rozprávačský cit pre psychologický detail v povahokresbe hlavného protagonistu, ktorá v spojení so zmyslom pre realistické poňatie policajnej práce zďaleka obchádza zaužívané klišé detektívnej prózy. Wallander totiž nie je vševedúcim Sherlockom Holmesom či Philipom Marlowom Raymonda Chandlera, postupujúcim výlučne na vlastnú päsť, ani profesorom Robertom Langdonom Dana Browna, prepisujúcim svojimi odhaleniami dejiny. Práve naopak: Mankellov ľudsky vykreslený komisár Kurt nielenže víta iniciatívu a informovanosť ystadských kolegov, ale dokonca sa ani nezvykne o kľúčové dôkazy náhodne potkýnať na ulici – všetky jeho zistenia sú výsledkom piplavej kriminalistickej driny, preverujúcej i ten najmenší náznak potenciálnej stopy. Prekvapivým vybočením z tejto svojsky fungujúcej schémy je však akosi zbrklo-dynamicky napísaný záver, v ktorom sa toho na posledných päťdesiatich stranách udeje a zistí viac než vo zvyšku knihy. I napriek neprimerane impulzívnemu a miestami až ošúchanému finišu je Mankellov román pôsobivým opusom, ktorý, navyše, v (občas veľmi explicitných) náznakoch trefne i triezvo komentuje spoločenskú situáciu v niekdajšom Švédsku.