Recenzia
Petra Bl拧钮谩kov谩
31.10.2014

Menoslov - Alta V谩拧ov谩

F. R. & G. 2014

„Kniha je pohlcujúca. Ponoreniu do rozprávaní a rozjímaní pomáha štýl, ktorý pripomína techniku prúdu vedomia...“
 

Najnovšou knihou poviedok Menoslovautorka nadväzuje na svoju predchádzajúcu prozaickú tvorbu pre dospelých. Prináša dvadsa钮šes钮 „momentiek“, vh木adov do 啪ivotov a myslí 木udí, o ktorých 膷itate木 inak vie, len ako sa volajú a ko木ko majú rokov (tieto dva údaje slú啪ia ako názvy poviedok).

Kniha je pohlcujúca. Ponoreniu do rozprávaní a rozjímaní pomáha štýl, ktorý pripomína techniku prúdu vedomia prerozprávaného rozpráva膷om. Texty sú v mnohom blízke poézii a evokujú zá啪itok podobný tomu pri 膷ítaní básní. Majú zvláštny vnútorný rytmus, ktorý sa prejavuje v膹aka autorkinmu jedine膷nému výberu slov, z ktorých ka啪dé jedno má svoje miesto. Poéziu však pripomínajú i formálne: netypickým 膷lenením, náhle kon膷iacimi riadkami a novými odsekmi.

Menoslov. Vraj, 啪e spravodlivé usporiadanie. 沤e vraj poriadok. Ka啪dý hne膹 vie, kam ho zaradili. Nedá sa predbieha钮, ani ustupova钮,“ v knihe Alty Vášovej nie sú jednotlivé mikropríbehy, úvahy, teda postavy radené abecedne, ale náhodne. O poradí nerozhoduje ani pohlavie – pätnás钮 啪enských, jedenás钮 mu啪ských postáv, ani rod, ani vek – v škále od jedenás钮 do osemdesiatosem rokov. A ani tieto 膷ísla nevnášajú poriadok, 膷i systém do mixu 木udského mraveniska, do ktorého je 膷itate木ovi dovolené nahliadnu钮 v膹aka rozpráva膷ovi podávajúcemu pocity, myšlienky a príbehy reprezentantov mozaiky 木udstva, 木udskosti.

Spolo膷ným menovate木om poviedok je snaha o prekro膷enie ka啪dodennosti 膷i prekonávanie problémov – jednoducho cesta k š钮astiu, naplneniu, k tomu, 膷o bude dáva钮 zmysel. Príbehy aktérov Menoslovu sú oby膷ajné, emocionálne, smutné, veselé, ka啪dodenné. Ideály o rovnováhe 膷i š钮astí sa postavy sna啪ia nap暮艌a钮 pod木a zadania ur膷eného zvonka. Prázdno, všednos钮, ktoré poci钮ujú, sa sna啪ia prekro膷i钮 pod木a šablóny, ktorá nevychádza zo spoznania vlastných a skuto膷ných pohnútok. Niekedy síce dosiahnu to, po 膷om tú啪ili, no omnoho 膷astejšie cítia len ešte vä膷šiu prázdnotu alebo objavujú celkom nový otvorený priestor, ktorým treba tápa钮 膹alej. A ak sa aj za膷ne 膷rta钮 takáto vytú啪ená cesta von (alebo dnu?), zvykne sa náhle prudko sto膷i钮. Osudy postáv napriek ich úpornej snahe riadi nevyspytate木ná sila. Napriek tejto nezvratnosti zbierka poviedok nie je vyznaním nihilizmu, ale zachytením zákutí 木udskej duše, ktoré 膷lovek skrýva aj sám pred sebou.

Poviedky predstavujú samostatné 膷asti, no empatický 膷itate木, ktorý bude tú啪i钮 zbavi钮 postavy ich osamelosti, by isto zvládol niektoré z nich dejovo prepoji钮. Pomáha tomu aj nemenný rozpráva膷, ktorý 膷i u啪 reprodukuje myšlienky star膷eka, alebo malého diev膷a钮a, pou啪íva stále rovnaký jazyk. Aj v膹aka tomu sklada膷ka heterogénnych kúskov toho, 膷o to znamená by钮 膷lovekom a 啪i钮, tvorí jeden univerzálny celok, v ktorom si svoje miesto doká啪e nájs钮 ka啪dý (膷itate木).