ղľáԾ
Durasová ziného pohľadu
Yann Andréa: Marguerite Durasová. Košice, Pectus 2009. Preklad Vladimíra Komorovská
Býva skôr zriedkavosťou, že ešte za života autorov vychádzajú ich životopisy. Marguerite Durasová (1914-1996), jedna znajvýznamnejších francúzskych a európskych prozaičiek, dramatičiek ascenáristiek, patrí ktýmto výnimkám. Pri príležitosti jej osemdesiatin vyšlo niekoľko biografických prác o jej zložitom živote, ako aj jejpozoruhodnej tvorbe. Zvláštne miesto má medzi nimi kniha Yanna Andréa (Steinera), Durasovej oveľa mladšieho obdivovateľa, asistenta, napokon aj partnera, tiež literáta. Vsvojej knihe podrobne zaznamenáva nepríjemný výsek zo spisovateľkinho života. Rozprávačským subjektom je nielen autor, ale sprostredkovane aj sama Durasová, ktorej vety, gestá, ale aj nevyslovené, no svedomito zachytené pocity a nálady vstupujú do textu ako jeho dôležité súčasti.
Ďalšou zvláštnosťou tejto prózy je nezvyčajne blízka, až intímna situovanosť biografa, ktorý zaznamenáva istú etapu Durasovej života zperspektívy určenej každodennou prítomnosťou vňom. Je oveľa viac ako vonkajší pozorovateľ, keďže so spisovateľkou spolu prežíva neľahké mesiace, počas ktorých sa spisovateľka zvlastného rozhodnutia podrobila protialkoholickej liečbe. Zásluhu na tom mal práve Yann Andréa. Aj vtejto situácii bol verným aspoľahlivým spoluaktérom, pomocníkom, opatrovateľom...
Náš čitateľ, ktorý mal možnosť oboznámiť sa sviacerými dielami autorky či už vslovenských alebo českých prekladoch, dostáva teraz do rúk vďaka košickému vydavateľstvo Pectus ajeho edícii Externum vsolídnom pretlmočení skúsenej prekladateľky Vladimíry Komorovskej vistom zmysle mimoriadne prozaické dielo. Jedinú „dejovú“ líniu tvoria pocity askúsenosti Durasovej – jednak vo fáze ťažkého rozhodovania, ako skoncovať so závislosťou, ajednak vo fáze nástupu na kliniku až po okamih, keď ju po absolvovanínesmierne náročnej, no úspešne zavŕšenej liečby opúšťa ...
Kniha však nie je iba detailným opisom boja salkoholickou vášňou, vecným, neprikrášleným obrazom fyzických apsychických útrap pacientky, nepríjemných (z konvenčného pohľadu trápnych) situácií, vakých sa ocitá... Ak Yann Andréa, znalec aobdivovateľ Durasovej, chcel ostať verný svojmu vzoru, nemohol vtexte obísť ani fenomén telesnosti (tentoraz nie ako zdroja radosti arozkoše, ale bolestí atrápenia), ani duchovnosti, spočívajúcej u spisovateľky predovšetkým v „literarizujúcom“ vzťahu kživotu. Vknihe je napríklad silne prítomné prelínanie literárnej fikcie areality, tak ako ho poznáme zdiel autorky. Pri ich čítaní sa takmer vždy dozvedáme čosi aj onej ako opíšucej žene, opísaní ako potrebe apodmienke jej prežívania. Neprekvapuje teda, že téma písania – najmä osobného aosobitého durasovského – je prítomná vmnohých denníkových záznamoch, ktoré si svedomite, hoci sprvotným zámerom dokumentovať postupy liečby, robí Yann Andréa. Tých, čo poznajú Durasovej tvorbu, takisto neprekvapí, že ani vkritickej situácii ohrozeného zdravia (života) počas pobytu na klinike nezabúda na písanie, priznáva sa kstrachu, či ešte po terapii bude schopná písať, hľadať slová askladať vety, charakteristické, nezameniteľné štruktúrou, syntaxou, aaj lexikou. Priznáva sa, že jediným, čo ešte má pre ňu zmysel, je práve písanie. Vňom vidí možnosť, ako sa po odvykacej radikálnej liečbe usadiť. Ztextu zaznievajú autentické spisovateľkine vety oliteratúre, jej názory na tvorbu ako činnosť, oktorej sa ešte stále veľa nevie, ktorá „ostáva zahalená rúškom tajomstva“....“ Azknihy sa dozvedáme aj otom, ako spisovateľka pri čítaní korektúry Smrteľnej choroby, vážne aspokorou bojovala spochybnosťami, či je to próza, ktorú treba vydať... Napokon však dospieva kpozitívnej odpovedi, verí, že ide naozaj odobrú prózu, „dúfam, že je to viac než próza,“ hovorí svojmu spoločníkovi jedného dňa, ,,že je to niečo iné ako próza, viem, že próza už nie je od istého času iba próza, že vnej vposlednom čase treba hľadať viac než text na čítanie...“
Yann ostáva vo svojom texte, postupnom zázname oterapii, verný Durasovej štýlu písania, prelína sa v ňom nielen literárne areálne, ale aj rôzne časové dimenzie, reálne postavy aktuálneho diania sliterárnymi či filmovými protagonistami, vždy je to primárne svet durasovských obrazov, nálad... Atak čitateľ okrem toho, že nazrie do odvrátenej strany života slávnej spisovateľky, môže sa tešiť aj zdobre napísaného textu o nej.
Etela Farkašová
