ղľáԾ
Kartografia ako estetický princíp
Katarína Kucbelová: Malé veľké mesto, Bratislava, Ars poetica 2008
Kucbelovej sa podarilo to, čo sa vslovenskej poézii v posledných rokoch nedarí mnohým – zapáliť starého vypĺznutého fénixa poetiky auhniesť zneho znova vajce. V básnickej skladbe Malé veľké mesto Kucbelová rozvíja poetiku, načrtnutú vo svojich predchádzajúcich dvoch knižkách – balansuje na hrane medzi akciou a jazykom, vytvára hyperbolickú krivku, nekonečne sa približujúcu koblasti autentického fyzického bytia, bytia pred jazykovou interpretáciou. Do textu sa preto citátovo dostávajú aj žánre, ako záznam rozhovoru, záznam akcie či návod: „napusť / do pohára vodu / avylej ju do Dunaja“.
Jedným zkľúčových nástrojov poetickej reinterpretácie bytia je Kucbelovej zvláštne narábanie skategóriami času apriestoru. Priestor prestáva byť statický, raz anavždy daný, je vrôznych časoch apre rôznych pozorovateľov (interpretov apoužívateľov) nezlučiteľne sám so sebou neidentický: „každé mesto / vktorom žijem / trvá jeden deň // mesto na jedno použitie“.
Malé veľké mesto je jednou z „alternatívnych máp“ mesta, azároveň návodom na tvorenie svojich ďalších alternatív. Kľúčovým nástrojom tvorenia alternatívnej mapy je tu súkromná individuálna pamäť, čím Kucbelovej skladba pripomína konkretistické prieniky kautentickému bytiu zo šesťdesiatych rokov. Posunom oproti konkretistom je však neistota, ktorá vytváranie alternatívnych máp (teda alternatívnych interpretácií sveta) sprevádza. Neistota vyplýva zneustále prítomnéhoprevidenia za osobnú, vlastnú interpretáciu az pripustenia absolútnej tolerancie, neohraničeného spektra alternatív pohľadov: „v tomto prispôsobivom meste / je minulosť menej istá ako budúcnosť // nie je ľahké žiť na hraniciach / ... / neviem zaznamenávať / dej udalostí / vbezkonfliktnej korektnosti / ľudí bez veku / bez rodičov abez detí“. Nevyhnutná konfliktnosť rôznych „alternatívnych máp“ je týmto pohľadom zhora zjednotená, čo je obsiahnuté aj voxymorickom názve skladby.
Primknutie Malého veľkého mesta k životnému pocitu človeka našej doby spočíva nielen vtematizovaní aktuálnej problematiky alternatívnosti atolerancie, ale odráža sa aj vjazykových prostriedkoch. Okrem odpatetizovaného prejavu, citovo sterilnej výpovedi, sú do textu votkané diskurzy politické, sociologické, náučné, žurnalistické aj reklamné: „mestá sú produkty / zacielené na obyvateľov / iných miest // žijem na okraji // každej cieľovej skupiny“.
Výsledkom týchto charakteristík je, že skladba sa dištancuje od tradičného chápania poézie ako asymetrickej komunikácie, pri ktorej lyrický subjekt hovorí zvozvýšenej pozície a právenaopak, nabáda nás ktvorbe vlastnej alternatívnej mapy.
Ivana Hostová
