ղľáԾ
„Málokedy sa mu snívalo, ale dnešná noc bola iná. Opäť sa mu prisnil oltár, na ktorom pracoval. Videl ho zreteľne, hotový.“ Autorove slová sa vzťahujú na hlavnú postavu knihy á, na Majstra Pavla zLevoče, ktorý vtexte figuruje ako Paulus. Ján Milčák sa predmetnou témou zaoberal už vrozhlasovom dramatickom diele Pavol rezbár (1979), aby teraz túto postavu dal istým spôsobom do úzadia astvárnil atmosféru obdobia, vktorom Paulus žil atvoril, pričom „nad vonkajším svetom dominuje vnútorný svet postáv, ich zložitá azvláštna psychológia...“ (zo záložky knihy).
Vo vstupnej časti sa zoznámime stroma žobrákmi (Nanon, Rochus, Simeon), oktorých sa spočiatku zdá, že majú iba dotvárať kolorit stredovekej Levoče, ale čoskoro si čitateľ uvedomí, že prostredníctvom nich autor predstavuje Paulusa („Viem orezbárovi, bol som vjeho dome, je to múdry azručný majster,“ povedal Rochus.) áova práca je vykreslená aj prostredníctvom jeho tovarišov (Timotej, Tadeáš, Joachim), pátra Vavrinca, pútnika aniekoľkých periférnych postáv. J. Milčák však pracuje aj smnohými bezmennými postavami naraz, čo pripomína antický zbor acez žobrákov apátra Vavrinca vyslovuje základné pravdy života zkresťanského hľadiska. („Nie sme závistliví. Všetci sme rovnakí, ako bratia.“) Vknihe oMajstrovi Pavlovi zLevoče vládne pokoj, porozumenie, láska kčloveku, istá úcta azhovievavosť k žobrákom zo strany mešťanov. Mestské prostredie je priam idylické. Vzťah medzi žobrákmi je, ako píše autor, neobyčajne pevný anadmieru ich zbližuje, lebo jednotlivo by mimo majoritnej spoločnosti neprežili. Milčákovi žobráci nie sú obyčajní, jednoduchí, sú na istej intelektuálnej úrovni, dokážu po svojom citovať zBiblie, lebo kedysi jeden znich, ktorý už zomrel, vedel aj čítať, iný (Simeon), nemý, sa zázračne uzdravuje. Žobráci sa na svojich púťach kontaktujú aj stajomným, mýtickým (napr. žena sčiernym vtákom vklietke aschlapcom), atak niektoré motívy pripomínajú magický realizmus, šitý na naše stredoveké pomery, reálie, chápanie sveta, jeho poznanie, dedičstvo po predkoch.
Pre celú Milčákovu tvorbu, ateda ipre túto knihu je pozoruhodný spôsob stvárnenia prírody, zviazanosť človeka sňou, detaily zo života drobnej fauny, pestrosť flóry, ročné obdobia so všetkými nevysvetliteľnými tajomstvami, motívy vtákov, stromov, hudby, farieb, tmy asvetla. Motív vtáka aklietky je prítomný aj viných Milčákových prózach, možno ho vnímať ako symbol itu – „Vták sa opäť pokúsil rozpriahnuť krídla, akoby sa chystal odletieť“. Pôsobivý je motív poľnej ľalie, pri ktorej si Paulus pomyslel, že by ľahko vedel napodobniť jej krásu, lebo Boh ho naučil vidieť, ukázal mu všetko, čo je nádherné. Majster sníva, alebo si predstavuje, alebo pozoruje vmeste na rínku postavy ľudí, ktoré potom stvárňuje zlipového dreva do budúceho oltára (tak aj žobráka Rochusa do podoby Jakuba). „Všetky sochy si predstavujem presne do najmenších podrobností. Ale sochy vzniknú pod mojimi dlátami až vtedy, keď ich živých, skutočných začnem najprv vnímať azačnem im rozumieť.“ „Stretnem mnohých, nájdem každého, koho potrebujem,“ povedal Paulus.
Vkrátkych replikách Paulusa (pretože veľa nehovorí) je často vyslovovaný princíp umenia, rozdiel medzi skutočnosťou aartefaktom vytvoreným na jej základe. Aktomu Paulusove umelecké vidiny, halucinácie, umelecké mrákoty – ich sila je odľahčovaná rozhovormi svďačným anadaným tovarišom Timotejom bez pravej ruky. Milčák veľmi zaujímavo líči prácu rezbára vdielni, kde robil sochy vnadživotnej veľkosti; ide ostriedavé zábery „kamery“ na prácu umelca, jeho myšlienky, asociácie arozhovory stovarišom. („Udrel na dláto. Počul zvonce. Akoby rezbár dlátom vyzliekal sochu zdreva.“) Postava Paulusa je do istej miery tajomná, pohybuje sa akoby vúzadí, atým viac priťahuje čitateľa iľudí okolo seba.
Aj pre túto Milčákovu prózu je typický jeho štýl – kratšie, rytmické vety, ktoré pripomínajú texty divadelných hier. Prevažnú časť deja sprostredkúva cez dialógy epizódnych postáv, ato asociuje epické divadlo. Obdivuhodná je Milčákova „starodávna“ lexika vpomenovaniach stredovekých reálií ipríťažlivý kompozičný postup, keď sa niekedy jemnosť citov strieda snaturalistickými prvkami, alebo keď ide ovyužitie niekoľkých erotických scén. Knihu obohacujú ilustrácie Petra Krupu iiniciály začiatkov kapitol. Osobitne zaujme autorova fotografia od Jakuba Milčáka na zadnej strane obálky. Apredná strana obálky? Vysvetlenie vtexte knihy.
„Chcem, aby bolo všetko na oltári dokončené dôsledne avstanovenom čase,“ vyhlásil majster Paulus. Majster Pavol zLevoče so svojimi tovarišmi inštalovali aoslávili nový oltár vnoci pred jeho sprístupnením verejnosti. Ráno, počas oficiálnej slávnosti Paulus išiel, tak ako každý deň, mimo mesta kŕmiť drobné vtáctvo. Pridali sa knemu aj traja žobráci – Rochus, Simeon aNanon. Azatiaľ sa ozývali levočské zvony a „v levočskom chráme zažiaril oltár majstra Paulusa“.
Gabriela Rakúsová
