��������

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2011
Preklad Otakar Kořínek

Na zdávate sa, že osudy členov vašej rodiny sú príliš fádne na akýkoľvek príbeh? Určite sa mýlite. Americký spisovateľ Richard Yates (1926-1992) známy precíznou drobnokresbou amerických vojnových a povojnových rokov sa vo svojom poslednom románe Leto v Cold Spring Harbor (v origináli 1986) zameral na krátke obdobie života rodín Evana Sheparda. Zámerne treba hovoriť o rodinách, pretože vzťahové súznenia, disonancie alebo aj nevyjavená interaktivita sú priestorom na rozvinutie tichej a nenápadnej drámy. Mladý Evan po krátkom nevydarenom manželstve opúšťa svoju energickú manželku Mary s dcérkou Kathleen a vracia sa k rodičom, späť do rodiny poznačenej sklamaním otca z neúspešnej vojenskej kariéry ukončenej tak pre zhoršený zrak, ako aj zdravotné problémy manželky. Práve cesta s otcom k očnému špecialistovi mu prinesie do života rodinu Drakeovcov, rozvedenú Gloriu s dospievajúcim Philom a pôvabnou Rachel. Evana mladučké dievča očarí svojím pokojom, až neskôr v manželstve však zistí, že sa za ním skrýva neskúsenosť a závislosť od starších. Rachel sa len veľmi pomaly dokáže vymaňovať spod vplyvu alkoholickej matky (ťarchavosť a následná starostlivosť o dieťa jej to neuľahčujú), a to spôsobí, že si Evan opäť po rokoch tajne nájde cestu k energickej exmanželke Mary.

Evanov otec, penzionovaný dôstojník, sa doma stará o neurastenickú alkoholu holdujúcu manželku, akurát menej družnú, ako je podobne alkoholická a  tiež duševne vychýlená Rachelina matka Gloria. Ustavičným sťahovaním z mesta do mesta hľadá ideálne miesto, ktoré by mohla pokladať za domov, ale vlastne uteká pred sklamaním zo života.

Všetci majú svoje sny a nesplnené túžby, za svoje neúspechy však nesú len čiastočnú zodpovednosť, niektoré sú jednoducho dané spoločenskou situáciou a  rodinou, do ktorej sa narodili. V amerických reáliách je zaujímavá konotácia nenápadne odkazujúca na prvého Američana vo vesmíre, veliteľa vesmírnej lode Apollo 14 s rovnakým priezviskom, ako má hrdina – Alanom Shepardom. Autorov zdanlivo nie veľmi výrazný hrdina má okrem priezviska s  úspešným kozmonautom niekoľko podobných znakov, ale nemá zázemie. A tak o vysokej škole zatiaľ len sníva a zarába si na ňu vo fabrike, musí sa vyrovnať s ochorením uší, zatiaľ čo kozmonaut sa z takéhoto istého ochorenia vyliečil a dostal opäť šancu letieť do vesmíru. Yatesov románový hrdina sa napokon tiež dostáva vlastnou vôľou a prácou ku  svojej šanci dotiahnuť to tam, kam odjakživa túžil – vyštudovať vysokú školu, žiť po boku peknej múdrej ženy, mať deti… a konečne byť nielen zodpovedným za životy iných, ale aj za svoj.

So stavom zdanlivého rodinného pokoja sú niektorí protagonisti Yatesovho románu spokojní, iní nie. Hoci navonok sa zväčša všetci tvária nadmieru spokojne ako v americkom sne o  šťastí, o  vzlete do kozmických výšok. Ale, priznajme si, príbehy podobne fragmentovaných rodín nie sú iba americkou špecialitou. Sú výsostne ľudské, lebo sú trpko-sladko-bolestivé.