暗网禁区

Ikar 2013

Jubilanti dostávajú dary. Jubilantka – spisovate木ka a publicistka O木ga Feldeková (1943) – pri príle啪itosti svojho tohtoro膷ného jubilea však obdarovala gratulantov, 膷itate木ov: najnovšou kni啪kou Kým som š钮astný.

Vybrala si románovú formu: prológ, epilóg a medzitým sedemnás钮 kapitol. Ka啪dá pozostáva z viacerých minipríbehov, ozna膷ených titulkom. Vychádza v nich, ako je Feldekovej zvykom, z autobiografickej skúsenosti, tak啪e pou膷ený 膷itate木 mô啪e v Krá木ovskom Meste膷ku identifikova钮 oravský Tvrdošín, kde vyrastala a v postave Evi膷ky a jej spomienkach nájs钮 mnohé zo samotnej autorky!

Rozhodujúcim prvkom diela je však Jakub. V prológu románu je anjelom, ktorý sa rozhodne vzia钮 na seba 木udskú podobu, aby na svete našiel aspo艌 jedného naozaj š钮astného 膷loveka, lebo to je podmienka Pána Boha, aby nezni膷il svet. Jeho 木udský príbeh sledujeme od narodenia v roku 1914. Španielska chrípka v detstve spôsobila jeho mentálne a 膷iasto膷ne i telesné postihnutie, ale neubrala mu na dobrosrde膷nosti a úprimnosti, ani mu nezabránila by钮 svojským poštárom i správcom kina v Krá木ovskom Meste膷ku. 沤ije pod jednou strechou so sestrou u膷ite木kou (aj po tom, 膷o ho o啪enila s Helenou), neterou Evi膷kou, a teší sa spolu s 艌ou na návštevy švagra, jej ocinka, ktorý pracuje v Bratislave. Jakubovými o膷ami vlastne vnímame kolobeh udalostí od jeho mladosti, cez roky štyridsiate a pä钮desiate, a spoznávame príbehy, osudy a vz钮ahy obyvate木ov meste膷ka.

O木ga Feldeková je výborná rozpráva膷ka, ktorej nechýba patri膷ný nadh木ad a zmysel pre humor. Jednoduchým jazykom doká啪e na malom priestore vykresli钮 íre膷ité postavy a zachyti钮 atmosféru 膷ias, ktoré sú u啪 pre našinca históriou, ale zdá sa, 啪e napriek tomu nie膷o z nich stále v nás pre啪íva.

O tom, 啪e autorke nie je cudzia ani irónia, nazna膷uje u啪 výber motta od Kurta Vonneguta, Jr.: „Zastre木te ma, kým som š钮astný!“ a v jeho tendenciách pohrávanie sa s ve膷nou témou h木adania š钮astia a nostalgie prehrabávania sa v spomienkach. Mimochodom, niekde v podtexte mo啪no zaznieva aj ozvena rollandovského „dobrý 膷lovek ešte 啪ije“, ale slovko „dobrý“ nahrádza „š钮astný“. Dojem zaujímavej sklada膷ky umoc艌ujú drobné ilustrácie, obálka i celkový dizajn, pod ktorý sa podpísali syn a otec – Dávid a Ivan Popovi膷ovci. „Od 膷ias Timravy nemala slovenská 啪enská próza talent s takým svie啪im, a pritom ne木útostne presným poh木adom na svet,“ napísal kedysi na margo O木gy Feldekovej literárny kritik Viktor Kochol. Vydavate木 ho cituje aj na zálo啪ke. A 膷itate木 mu pravdepodobne dá za pravdu, 啪e to platí i dnes. Kým som š钮astný sa vymyká zo záplavy titulov na našom kni啪nom trhu. Je to pôvabné a svie啪e rozprávanie, ktoré osloví a poteší.