Krym a Ukrajina. Koľko dezinformácií a neopodstatnených tvrdení o tomto vzťahu sme si mohli prečítať a vypočuť po anexii Krymu Ruskom! Informačná mystifikácia, rozširovanie dezinformácie, že  N. S. Chruščov podaroval Krym Ukrajine, zneli od politikov, pseudoanalytikov a pochybných politológov, a to všetko len preto, aby získali politické výhody.

Lenže hoaxy o Kryme začínajú postupne miznúť vďaka serióznym ukrajinským publikáciám. Patrí k nim aj román ukrajinskej spisovateľky Anastasije Levkovej  Bol raz jeden Krym (ܰᾱčԱ Za  Perekopom je zemlia).

Anastasija Levkova – ukrajinská spisovateľka, novinárka, zakladateľka mnohých literárnych projektov, členka ukrajinského  PEN-klubu.

Tvorivá práca nad týmto románom trvala od roku 2012 a vyšiel v roku  2023 v kyjevskom vydavateľstve Laboratoria. Autorka urobila asi 200 rozhovorov s Krymčanmi a detaily z nich sa stali súčasťou románu. Za týmto dielom treba hľadať národné uvedomenie, uvedomenie si vlastnej identity. Na stránkach románu sa prelína krymsko-tatárska kultúra s ukrajinskou históriou. Je to vlastne pokus objaviť pevninu pre polostrov a polostrov pre pevninu z nezvyčajnej perspektívy.

dzá ukrajinskej spisovateľky približuje historický, kultúrny a politický kontext Krymu. Je to príbeh o tom, ako sa minulosť preplieta so súčasnosťou prostredníctvom životnej skúsenosti hlavnej hrdinky, ktorá prežila detstvo, mladosť a prvú lásku na Kryme. Zmeny koncepcie románu po udalostiach v roku 2014 obohacujú dielo o súčasný kontext, dotýkajúc sa strát a odcudzenia.

dzá Bol raz jeden Krym je kniha, ktorá obohacuje naše poznanie a zbavuje nás predsudkov. V rozhovoroch a úvahách jednotlivých postáv románu sa pred čitateľom otvára celé spektrum dôležitých otázok, čo dodáva knihe ešte väčšiu hodnotu. Tá kniha nám totiž priblíži Krym krymsko-tatársky a ukrajinský. Ten naozajstný.

Ešte jeden postreh, ktorý ma primäl k písaniu o uvedenej knihe. Nedávno sa ma moji českí kolegovia pýtali, čím to je, že v ostatnom čase vychádza na Slovensku také množstvo prekladov z ukrajinskej literatúry. Podľa môjho názoru je to tým, že slovenský čitateľ sa z prekladov ukrajinskej literatúry dozvie viac o Ukrajine než zo slovenských médií.