Bratislava, Európa 2012
Preklad Barbora kráľová, Martin kubuš aMartin Djovčoš
„Všetci slušní ľudia dnes predsa žijú nadsvoje pomery atí menej slušní zasa nadpomery iných. Zopár talentovaných jedincov zvláda oboje.“ Človek by možno aninepovedal, že túto ostrovtipnú poznámku vložili do úst mladého hrdinu Clovisa už pred storokmi. Práve humor airónia sú jednými znosných pilierov tvorby britského spisovateľa Sakiho (vlastným menom Hector Hugh Munro), ktorý práve prvý raz vyšiel vslovenskom preklade. Pestrá paleta krátkych poviedok zpiatich Sakiho zbierok stavia naanglickom výbere The Best ofSaki, je však doplnená šiestimi novoobjavenými textami. Už názov knihy predznačuje, že reč bude najmä oneláskavých, samoľúbych, či dokonca neexistujúcich tetách, ako ajozvieratách všetkého druhu – o myši, hyene, kocúrovi alebo losovi. Sakiho hlavným cieľom jekritika spoločnosti: pranieruje pretvárku apokrytectvo aristokracie (napr. vpoviedke Kocúr Tobermory), ironizuje nevraživosť medzi dedinčanmi (Pohoda navidieku), vysmieva sa ľudskej samoľúbosti ahlúposti (Vlčica, Liečba nepokojom, Kanec). Popri tom čitateľa vovádza aj dotajomného sveta polozvierat či nadzvierat, ktoré protagonistom neraz privodia skorší odchod zosveta (Gabriel-Ernest, Hyena Esmé). Vo výbere sa však nájdu ajmenej „vážne“ témy, napríklad akoaspoň nadesať minút umlčať trineporiadne deti (Rozprávka).
Sakiho text v podaní trojice mladých prekladateľov – Barbory Kráľovej, Martina Kubuša aMartina Djovčoša – nestráca nasvojej uštipačnosti a komunikatívnosti. Dôvtip autora zpoviedok priam sála – hoci si čitateľ musí spočiatku zvyknúť na myšlienkové pochody rozprávača popretkávané početnými vsuvkami, priktorých chvíľami nevie, či sahovorí vážne alebo nie. Pritom však platí, že čo naprvý pohľad pôsobí úsmevne, je vosvojej podstate často smutne pravdivé. Taká je ajreakcia Clovisa naohradenie sapani Eggelbyovej, že svoje deti vychovávala nanajvýš starostlivo – asi sa obávala, čo znich vyrastie. Doakej miery saHector Hugh Munro nechal pri písaní inšpirovať vlastným životom, približuje biograficky ladený doslov Martina Kubuša, ktorý jetiež plusom slovenského prekladu.
Nie každý deň sa čitateľovi dostane do rúk dielo britského autora žijúceho naprelome 19.a20.storočia. Anie každý autor dokáže namalej ploche povedať toľko o ľudských nedostatkoch. Graham Greene o Sakim povedal: „Jeho poviedky sú plné absurdnosti, šokujú a zároveň lahodia duši.“ Možno tonebude prípad všetkých krátkych próz slovenského výberu – lebo nie všetky sú rovnako pútavé či tematicky aktuálne. Asi však nebudem preháňať, keď poviem, že Sakiho kritické oko azmysel pre iróniu vylúdia nejeden úsmev na tvári. Hoci niekedy možno trochu zamrznutý.