ղľáԾ
F. R. & G. 2014
„Obidvaja vlistoch nepriamo či priamo mapujú svoje záujmy, názory...“
Opäť zaujímavá publikácia ztohto vydavateľstva svedčí oPastierových editorských nápadoch. Kniha obsahuje texty zpribližne dvojročného obdobia, ktoré si voforme listov vymieňali Ivan Kadlečík aOleg Pastier až pomoment Kadlečíkovej smrti (15. júl 2014). Škoda, že listy nie sú datované hoci len vedičnej poznámke. Lenže vzápätí treba uviesť, že tunejde oklasickú korešpondenciu. Vhlavnej časti saokrem listov striedajú zápisky – poznámky z diárov Kadlečíka aPastiera, a keďže pretento typ kníh z F. R. & G. jetypická istá symetria vkompozícii akompozičná kolážovitosť – nájdeme ju i v úží.
V klasickom románe (kniha má podtitul Fragmenty zrománu) sa často stretávame smottom: tu sú hneď dve, ďalej je toprológ aepilóg zveršov obidvoch autorov. Zaujme Poznámka pod čiarou, ktorá jenetypicky umiestnená avyznačuje sa špecifickým Pastierovým štýlom s dávkou jemne vysloveného smútku, humoru i irónie súčasne. Vknihe sú ajjeho originálne kompozično-editorské postupy, keď dolistov vložil napríklad úryvky zniektorých svojich rozhlasových scenárov, sú tam ajverše oboch autorov (často vpodobe haiku), iverše iných, aPastierov náčrt príhovoru kudeleniu Ceny Dominika Tatarku (2012). Nerušte kruhy – taknazval svoju výbornú esej/doslov Ján Púček. Text pripomínajúci jeho prózy má poetický štýl, jeplný metafor, symbolov, ale icitácií, autor však dokázal zachovať žáner doslovu.
Texty Kadlečíka aPastiera sú obsahovo bohaté, nabité myšlienkami, úvahami, tvrdeniami, kritikami, impresiami, mnohé pravdy sú objavné, sentencie o základných témach vyvolávajú pozornosť, inšpirujú čitateľa. Ichlisty a záznamy z diára nie sú každodenné, spomínajú vnich dôležité historické udalosti, „portrétujú“ osobnosti, citujú zich tvorby, vykresľujú život vzácnych ľudí z dávnej inedávnej histórie. Dôvodom jenajmä nachádzanie paralely sdneškom. Objavíme tu ajobraz aktuálneho diania, pohybu vliteratúre. Obidvaja vlistoch nepriamo či priamo mapujú svoje záujmy, názory, sú vnich zmienky oprenasledovaní v 70. rokoch, osamizdatoch, tajných stretnutiach, jednoducho autentické spomienky týchto dvoch disidentov.
Napriek realistickým, často ajkrutým a nepríjemným skutočnostiam (so silným postrehom aerudíciou), oktorých píšu, jeich štýl vysoko poetický, pokojne by tomohla byť poézia, resp. básne v próze sprevahou reflexívnej lyriky azvláštnej metaforickosti (osobitne uPastiera). UKadlečíka jezasa evidentná silná zrastenosť s prírodou, ktorej súčasťou sa cíti chcene avedome.
Kniha jezdanlivo neukončená, Ivan Kadlečík zomrel ešte pred jejdotvorením. Oleg Pastier ju však nápadito dokončil, kompozične naznačil ubúdanie slov ako dôsledok nedokončenej korešpondencie...
