ղľáԾ
Bratislava, Karmelitánske nakladateľstvo 2011
Na ľudových prísloviach aporekadlách azda najlepšie vidno, ako sazmenil spôsob nášho života aprimerane ktomu aj naše myslenie aslovná zásoba. Jazykovedkyňa aspisovateľka Katarína Habovštiaková sapodujala pripomenúť tieto zmeny detskému čitateľovi pomocou 32 autorských rozprávok, ktoré zahrnula dotejto knihy. Rozprávkou sausiluje priblížiť deťom slovenský jazyk akokultúrnu hodnotu, ktorá má pre nás prvoradý význam. Na základe príbehov nesúcich znaky ľudovej rozprávky alebo „povesťového rozprávania“ vysvetľuje niektoré zaujímavé javy v našom jazyku, ako sú homonymá asynonymá, kde sapoužíva tvrdé „y“. Jazykovedkyňu vsebe nezaprela napríklad v príbehu ohlaholských písmenách, či vrozprávaní ohistorickom vývoji používania slov „matka“ a „mater“. Zaujímavý je aj výklad o význame jablka akobiblického amytologického symbolu. Priezviskám, krstným menám ageografickým názvom sa už síce venovala v iných publikáciách predeti, no stále sú pre ňu inšpirujúcimi a vtejto knihe aj príjemným spestrením. Vzhľadom na to, že nauvedené javy sapozerá zhistorického hľadiska, archaizujúci jazyk je tu namieste, aj keď niektoré slová (kurizovať, šanovlivý a i.) sú bez výkladového slovníčka deťom ťažko zrozumiteľné. Literárne podanie niektorých príbehov jepostavené nabohatstve slovenských ľudových prísloví aporekadiel (Ako saraz škriepili údy ľudského tela). Autorka zakomponovala dosvojho rozprávania ajkresťanské hodnoty atradície, ktoré sú úzko spojené shistóriou nášho národa (Kto sapovyšuje, bude ponížený). Aj náročnejší čitateľ ocení jazykovedno-historické objasnenie slovného spojenia „psí tridsiatok“ podané voforme príbehu. Zhistorizujúcej línie savymyká niekoľko príbehov smodernými prvkami (O bojovníčke za ľudské práva, Konferencia v Králikoch), vktorých aletiež uplatňuje rozprávkovú formu.
Kniha Kataríny Habovštiakovej popri dnešnej ponuke akčných knižiek nebude mať jednoduchý život, novzhľadom nahodnoty, ktoré prináša, patrí jejmiesto v súčasnej detskej literatúre.
