ղľáԾ
Sen bez folklóru apózy
Ladislav Hrubý: Kráľovstvo na zemi
Žilina, Knižné centrum 2004
Bezmála päťdesiatnik Ladislav Hrubý patrí khŕstke najtalentovanejších kysuckých spisovateľov (napr. Igor Otčenáš alebo Marián Grupač). Dokazuje to aj jeho druhá poviedková knižka. Obsahuje deväť poviedok vyznačujúcich sa čarovnou ľahkosťou, ale očividne inšpirovaných ťažkými témami dedinskej samoty, vktorej neštylizovaní hrdinovia prežívajú svoje vzdušné sny oporozumení, láske akonečnom riešení svojich pozemských trápení. Táto ľahkosť je však väčšmi vecou talentovanej štylistiky než nedostatkom obsahov, hoci pomer týchto aspektov by sa chvíľami dal aj obrátiť avtomto obrátenom garde by prozaik nemusel dopadnúť najlepšie. Hrubý však určite nepatrí medzi lídrov istého druhu písania, zato vie vždy aj napriek trochu unaveným inšpiráciám ostať sám sebou avo vlastných limitoch sa aspoň dotknúť bytostných vecí znepokojujúcich jeho generáciu.
Poviedky knižky Kráľovstvo na zemi sú predovšetkým čisté vumeleckom imorálnom zmysle. Ich osobitosťou je rozprávačský hrdina, ktorý sa úprimne zveruje stým, čo videl vo svojom kysuckom chotári, čo mu povedalo nebo, is tým, čo ho postretlo medzi nebom azemou. Robí to sosudovým zmyslom pre poéziu, ktorá sa nezriedka spaktuje shumorom takmer kafkovského razenia, skultivovanou noblesou dobrého pozorovateľa, so sluchom pre dedinské šumy zlievajúce sa často do nezvratných právd oexistenčných otázkach človeka. Vmáloktorej próze dnes nájdeme toľko autentického kraja neprifarbeného folklórom či pyšnou pózou nadradeného intelektuála, toľko civilizovanej magiky vyžarujúcej zprežívania genia loci, toľko tajomstva, ktoré zostalo po presnom pomenovaní okolností, skutkov amyšlienok spoluhrdinov tohto bizarného vrchárskeho súručenstva. Ani hučanie opileckého davu vkrčme, kde sa vybavujú účty rukolapne abez moralít, ani hriešne vášne skrvavým koncom,nuda aúzkosť zopakujúcich sa vzťahov asmútok z nedostatku sociálnych väzieb však neodradia od snov oniečom lepšom, čo sa napokon stáva realitou Hrubého próz. Hrubého hrdinovia sú lepší preto, že vedia snívať. Sen je štvrtým rozmerom próz tohto prozaika, ktorý vie všetko onezamestnanosti, pokrivenosti politiky afutbalu io večnej nevere žien. Sen lyricky plynie zvecí, stromov iľudí,vracia sa do nich, aby všetko urobil vrúcnejším, ľudskejším auveriteľnejším. Ahoci vpoviedkach často prší, na ich výpovednom obzore sa navzdory tomu vždy vyčasí. Akoby všeobecne platilo to, čo vskvelej poviedke Otcov obraz povie mŕtvy otec svojmu živému synovi: ,,Všetko, čo si prežil, ostalo vtebe avracia sa, musí sa vracať, lebo človek je človekom aj preto, že si pamätá.“ AHrubý je dobrým autorom okrem iného aj preto, že má trúfalosť hovoriť i samozrejmosti.
Alexander Halvoník
