ղľáԾ
Bratislava, Literárne informačné centrum 2011
ʳܲá Kontinuita adiskontinuita je výberom z literárnokritických textov Braňa Hochela, ktoré vznikali aboli publikované vobdobí rokov 1968 – 2007. Ide opomerne prierezový výber, reflektujúci takbezprostrednú, ako istaršiu súčasnosť, prózu aj poéziu – pričom kjeho vyváženosti prispieva, že sa tupopri sebe ocitá etablované ineetablované, vyššie i nižšie. Zdovedna päťdesiatich hodnotených autorov saniektorým dostávalo systematickejšej kritikovej pozornosti (Alfonz Bednár, Milan Rúfus, Rudolf Sloboda...), zatiaľ čo inými sazaoberal skôr náhodne apodľa všetkého jednorazovo (Peter Holka, Monika Kompaníková, Agda Bavi Pain...). V úvode publikácie Hochel popri úvahách o úlohe, subjektivite a časovosti literárnej kritiky tiež otvorene konštatuje, že saistým autorom akokritik zámerne vyhýbal, čím dovysvetľuje útržkovitosť svojho výberu. Anaozaj, výber jemierne útržkovitý, nie však bez vnútornej logiky: číta sadobre aplynulo bez ohľadu na to, či nás zaujíma ibakonkrétny autor alebo kniha akocelok. Hochel jekritik svlastným názorom anepochybne ajvkusom, oboje má však najeho texty zväčša vitálny vplyv. Literárnu kritiku sinezamieňa sreklamou. Rovnako tak sa vtextoch doznačnej miery vedel ubrániť prázdnym variáciám na už povedané – literárnokritické autority (minimálne niektoré) totiž badateľne radšej napáda než parafrázuje. Hoci nie všetka kritika jerovnako funkčná, nie každý text rovnako kvalitný (čo by možno čitateľ vo výbere aj očakával), táto knižka má schopnosť niečo dať každému, kto sa oslovenskú literatúru daného obdobia zaujíma. Hochel má zmysel prehumor, vietrafiť klinec pohlavičke a rád s čitateľom koketuje, ahoci nie každá krkolomná štylistická pirueta má vtexte svoj efekt, vo väčšine prípadov čitateľ naHochelovu koketériu rád pristúpi.
V úvode knihy autor okrem iného hovorí, že sapri jej zostavovaní sústredil nacieľ nenudiť a zároveň dať čitateľovi možnosť precizovať poznanie mapovaného obdobia. Uvedené sa mupodarilo predovšetkým vďaka tomu, že takmer každý text operuje skontextom (literárnym iliterárnokritickým). A keďže nejde aani nemalo ísť onosnú publikáciu voblasti slovenskej literárnej kritiky či jej vývoja, možno povedať, že saambícia naozaj stretla s výsledkom: literárnokritické texty Braňa Hochela predstavujú pre čitateľa prinajmenšom možnosť spoznať už spoznané z iného uhla.
