ղľáԾ
Myslenie nielen o intrigách
Niccolo Machiavelli: Ծž, Martin, Thetis 2009.Preklad Pavol Koprda
Legendárny spis Ծž patrí ku knižkám, ktoré všetci poznajú, ale málokto ju číta. S Machiavellim je to ako s Kafkom – realitu osobnosti a diela zastiera pojem, zostavený často z množstva vyvetraných fráz. Nepoznáme Machiavelliho, no vieme, čo je machiavellizmus. V podvedomí mnohých funguje ako „niečo“ podlé, nízke, zákerné, intrigánske.
Niccolo Machiavelli sa narodil roku 1469, zomrel roku 1527. Bol súčasníkom Leonarda da Vinciho a Michelangela. V rodisku zažil vládu mecéna umenia Lorenza Mediciho, zvaného Nádherný, ale i pálenie kníh fanatickým mníchom Savonarolom, stal sa svedkom pustošivých výprav Francúzov do Talianska na prelome 15. a 16. storočia.
Do roku 1512 patril k popredným predstaviteľom Florentskej republiky, ako diplomat v službách mesta sa dostal na dvory pápeža, francúzskeho kráľa i habsburského cisára.
Po zániku republiky sa dostal do nemilosti Mediciovcov, musel opustiť Florenciu a v dedinskej usadlosti San Casciano vtedy vytvoril väčšinu svojich diel. Vrátil sa až na sklonku života v službách florentskej univerzity písal dejiny mesta.
Okrem Ծžťa vytvoril aj ďalšie politické spisy, komédie a romány.
Jeho najslávnejšia knižka vyšla až devätnásť rokov po napísaní, roku 1532. Venoval ju vnukovi a menovcovi Lorenza Nádherného – v zrejmej snahe zavďačiť sa panovníkovi a zmierniť či zmeniť údel vyhnanca.
V 26 kapitolách analyzuje spôsoby a formy vládnutia, vedenie vojen, správu štátu. Závery podporuje príkladmi z histórie i súčasnej politiky. Sám machiavellizmus v zmysle pragmatickej politiky „účel svätí prostriedky“ je len jednou z mnohých myšlienok diela, ktorého hlavným cieľom je vytvoriť koncept mocného a stabilného štátu, Talianska schopného vyhnať Francúzov a zjednotiť sa.
Predstava nebola v praxi naplnená ešte vyše 350 rokov; v každom prípade sa spis Ծž stal jednou z najdôležitejších kníh talianskeho národného hnutia.
V tejto knižke tvorí spis necelú polovicu rozsahu, prekladateľ a editor zvyšný priestor venoval menej známym, no nesporne veľmi zaujímavým kratším politickým spisom Machiavelliho, poskytujúcim pohľad na dobu i spôsob uvažovania a názory tvorcu. Obraz renesančného vzdelanca dotvárajú úryvky z korešpondencie a dve štúdie Pavla Koprdu venované životu a dielu mysliteľa.
Miloš Ferko
