ղľáԾ
Ingo Schulze: Peter Holtz. Jeho šťastný život vo vlastnom podaní
Preklad: Katarína Széherová
Bratislava: OZ Hronka, 2020
Kníh ovýchodonemeckej NDR azápadonemeckej NSR rozdelených múrom ao následnom zjednotení Nemecka sa už popísalo veľa. Ak má vzniknúť ďalšia, treba jej vymyslieť zaujímavé podanie, napríklad, taký pikareskný román. Ingo Schulze (1962) ho napísal vroku 2017 atento rok vyšiel vslovenskom preklade vďaka OZ Hronka. Počas uvedenia knihy vo februári vGoetheho inštitúte autor, rodený Drážďanec žijúci v Berlíne, vživej diskusii všetkých prítomných presvedčil, že ho otázka politickej situácie – či už zrokov minulých alebo tých súčasných – úprimne zaujíma, adôkazom toho je rozhodne aj Peter Holtz.
Hlavný hrdina pikaro Peter začína svoje rozprávanie spresným datovaním – „jednu júlovú sobotu vroku 1974, osem dní pred 屹áپ narodeninami.“ (s. 9) Ak si odmyslíme, že hneď vprvej vete prekladu nachádzame gramatickú chybu, môžeme sa plne sústrediť na Petrov príbeh, od tohto momentu sa odvíjajúci rôznymi smermi, ktoré nám vždy naznačí už zhrňujúci podnadpis každej kapitoly (napríklad: „Prvá kapitola. Peter bez jediného fenigu vo vrecku si objedná vreštaurácii avysvetľuje, prečo je to podľa neho správne. Úvahy nad úlohou peňazí vsocializme.“).
Vpodstate lineárny dej opisuje život človeka so špecifikami, ktoré daná doba so sebou prinášala – čo všetko spôsobovalo rozdelenie krajiny múrom, ako to ovplyvnilo myslenie ľudí, ich rozhodnutia akonanie. Peter je len pars pro toto obyvateľov celej krajiny, ktorých životnú mozaiku tvorí vstupovanie do strán, vystupovanie znich, hádky ovlastníctvo, viera vkapitalizmus alebo vkomunizmus, láska, nevera, sex sprostitútkami, sex zlásky, šetrenie peňazí alebo nakupovanie vnovootvorených obchodoch „západného typu“ apredovšetkým veľa, veľa úvah ozmysle toho celého – politiky, lásky, náboženstva, spoločnosti...
Filozofické úvahy sa na stránkach knihy miešajú sjemne snovými opismi interiérov aexteriérov, kľúčové udalosti deja dopĺňajú trpko-smiešne detaily. Keď sa príslušníci štátnej bezpečnosti dozvedia, že Peter vyzradil ich zámer spolupracovať s ním, rozčarovanie sa vygraduje „banálnou“ scénou sčokoládou: „Súdružka prenesie váhu na palec, pod ktorým spraskotom odprskne jemný horký kúsok. Odlomí druhý kúsok avsunie mi ho do úst. Obaja cmúľame čokoládu ako pilulku, ktorá pomáha pri bolesti hrdla auzamyká nám pery.“ (s. 68) Historický kontext, na ktorom je príbeh postavený, je nasvietený zrôznych perspektív, meranie síl Západu aVýchodu včasoch pred aj po roku 1989 relativizuje štedrá dávka nadhľadu ahumoru.
Preklad znemčiny vpodaní Kataríny Széherovej je na vysokej úrovni; prekladateľka napríklad zaujímavo rieši slovný obrat týkajúci sa Petrovho priezviska (Holtz výslovnosťou pripomína nem. slovo das Holz = nem. drevo): „My nepotrebujeme poleno Holtza, my máme ústredné kúrenie.“ (s. 170) Knihu príjemne oživili pasáže vhovorovom jazyku: „U vás ništ neni. Preto sem šeci chodia.“ (s. 151)
Peter Holtz je jednou zkníh, ktoré sa zrejme budú čítať predovšetkým pre dej. Ten je plynulý, zhľadiska spisovateľského remesla dobre zvládnutý, sdynamickými dialógmi, ktoré niekedy prechádzajú do pozoruhodných bonmotov. Podobne ako celý text knihy, vyjadrujú hľadanie krehkej rovnováhy medzi rozdielnymi názormi na tému Východu aZápadu, ktoré je jedným znajpodstatnejších momentov diela Peter Holtz: „Všetci sa tvárime, akoby banány rástli pri rieke Mosel alebo vRýnsku. Aspoň ste si pri nakupovaní nemuseli večne klásť otázku, či sa zasa nepodieľate na nejakom svinstve – alebo aspoň nie tak často.“ (s. 226)
Niekoľko vecí sa od pádu múru zmenilo, niekoľko nie. Ingo Schulze tieto procesy poctivo pretavuje do príbehov.
