ղľáԾ
Hororové žánre vždy patrili k niečomu, čo čitateľov na jednej strane desí anedá im spávať, no na druhej strane ich to láka apriťahuje. Práve pre túto prazvláštnu vlastnosť sa tento žáner už roky radí medzi najčítanejšie. Kým nebehá mráz po chrbte avmysli sa nezačína vynárať tajomný hlas „čo ak?“, dovtedy to nie je ono. Čím je príbeh autentickejší alepšie vyrozprávaný, tým je strach silnejší. Väčšinou sa však stále chceme aj tak vkútiku duše ubezpečiť, že pravda je niekde inde, dotknúť sa známych pilierov reality anapokon všetko vyjasniť. Tak to, napokon, zvykne chodiť. Vtvorbe Francisa Mariona Crawforda je to však iné...
Zbierka Vreštiaca lebka a iné poviedky sa znovu zrodila vo Vydavateľstve Európa vpreklade Veroniky Hančuľákovej ako tajomná ozvena dávnej doby zlatého fondu hororovej literatúry. Táto temná ozvena sa dá napriek viac než storočiu považovať za dôležitú súčasť antológie tohto žánru, rovnako ako jej autor Francis Marion Crawford, syn amerického sochára, ktorý sa narodil vTaliansku. Po štúdiách vUSA odišiel do Indie, no napokon sa usadil vTaliansku. Každá krajina ho však výrazne poznačila, arozširovaním svojich vedomostí sa jeho knihy stávali čím ďalej, tým viac uznávané aj vďaka dokonalým avierohodným opisom prostredia. Zrozprávania ľudí, no izvlastných zážitkov sa počas jeho života skladali osnovy, sktorými sa majstrovsky vyhral práve vtejto zbierke. Osem poviedok, tvoriacich Vreštiacu lebku a iné poviedky, vypovedá orôznych príbehoch, ktoré toho vzásade spoločného veľa nemajú. Až na jediné, je dosť možné, že čitateľovi nedajú spávať. Ale oto asi predsa len tak trochu ide.
Nie je náhoda, že je kniha pomenovaná podľa titulnej poviedky, tá je totiž najsilnejšou arozprávačsky grandiózne vyrozprávanou záhadou olebke, ktorá sa vstarom dome rozhodla usadiť. Rozprávač, kapitán Charles Braddock, priateľ nebohých Prattovcov, hovorí príbeh prostredníctvom dialógu, čím čitateľa akoby usádza na stoličku oproti nemu. Samotné počúvanie týchto udalostí by nebolo až také desivé, keby sa počas neho neozýval strašidelný škrekot z poschodia. Ťažko povedať, či vtom čase skutočne niekto sedel oproti nemu, alebo môže za zdvojené rozprávanie jeho desivými udalosťami narušená psychika. Manželia Prattovci si jedného dňa vypočuli zBraddockových úst príbeh odômyselne premyslenej „čistej“ vražde – vrahyňa zdrogovaným obetiam naliala do uší olovo, čím ich usmrtila. Krátko na to pani Prattová zomrela. Vtedy sa začalo ozývať nápadné hlasné vrieskanie, ktoré spočiatku Luke Pratt pripisoval psovi Bumblovi, no keď to už nemohol počúvať ausmrtil ho, bolo jasné, že je príčina niekde inde. Neskôr za neznámych okolností zomrel aj Luke Pratt, našli ho vnoci vedľa škatule, zktorej sa vykotúľala lebka. Kapitán Braddock, ktorý sa potom do domu nasťahoval, shrôzou zistil, že vnútri lebky čosi hrká...
Vduchárskej téme Crawford pokračuje aj vostatných poviedkach – napríklad nechá oživiť bábiku, čím zachráni život malého dievčaťa, alebo vpríbehu Horná Kója sa tajomná kajuta sčíslom stopäť premení na zápas oholý život. Čitateľ tu len ťažko môže nájsť východisko vtom, že slizká obluda, ktorá napáda obyvateľov tejto kajuty, je vietor. Vo Vreštiacej lebke však nájdeme aj poviedky nesúce úplne iný nádych, kde nebadať zjavnú paralelu sostatnými. To však neuberá na ich hodnote, ibaže je zjavné, že ich Crawford tvoril dlhší časový úsek. Napríklad vpoviedke Pri rajských vodách sa vynára dokonca ľúbostná tematika, ktorá sa na počudovanie spisovateľovi hororového žánru vydarila. Čitateľa možno priam až chytí za srdce. Ale pozor, aj vnej sa skrýva, samozrejme, nejaká tá desivá zápletka.
Kniha sa okrem kvalitnej rozprávačskej línie miesi aj sveľmi citlivým narábaním so slovami, často dobre využívajúc funkčné dialógy. Tie však nie sú primárne zamerané len na nahnanie hrôzy. Vďaka dobrým opisom aprirovnaniam sa napriek už dnes dosť vzdialenej dobe dokáže čitateľ priblížiť predstavám Crawfordových postáv aprostrediu. Niet divu, že sa jeho tvorba radí medzi klasiku hororovej scény. Je totiž dosť možné, že mráz prebehne po chrbte aj zarytým skeptikom, ktorých až doteraz nič neprekvapilo.
Veronika Jánošíková
