ղľáԾ
Olga Hund: Psy malých plemien
Preklad: Kristína Karabová
Banská Bystrica : Laputa, 2020
Debutová kniha Olgy Hund Psy malých plemien vyšla vPoľsku vroku 2018.Zarezonovala vodbornej verejnosti apo zisku Conradovej aGombrowiczovej ceny si ju vo väčšej miere všimli aj médiá. Už to sú relevantné dôvody na preklad, ktorý treba uvítať; veď omladšej poľskej literatúre toho unás veľa nevieme. Biografická poznámka na vnútornej obálke knižky skromne odkazuje aj na konkrétnejšie spojenie so Slovenskom: Olga Hund vdetskom veku prázdninovala blízko poľsko-slovenských hraníc. Styčných bodov by sa však našlo oveľa viac, no rešpektujme autorkin úkryt v pseudonyme a venujme sa radšej priamo textu.
Žánrovo ide otradičný denník či zápisník, pravda, veľmi útly. Zápisky, radené prevažne včasovej postupnosti, majú podobu samostatných kapitoliek a rozsah maximálne jednej knižnej strany. Niektoré sú naozaj minimalistické, priam ohlodané na kosť atvoria ich len dve-tri vety. Zvolená forma evokujúca fragmentárnosť, ako aj významová otvorenosť jednotlivých „scén“, vktorých autorka skôr ukazuje Աž dzá, knihu žánrovo situuje niekam nahranicu prózy abásnického denníka. Táto poloha jej celkom pristane.
Hlavnou postavou je dvadsaťosemročná žena, intelektuálka. Priestorom avlastne aj rámcovou témou je ženské oddelenie psychiatrickej liečebne vkrakovskej štvrti Kobierzyn, kam sa dzáčka prichádza liečiť. Jej postrehy rozkrývajú drsný svet okolo a jej, ako inak, krehké vnútro. To sa formuje nielen pod vplyvom rodinnej anamnézy astarších udalostí, ale aj súčasných problémov protagonistky, ktoré nemajú len osobný, intímny vzťahový charakter, ale vdetailoch, ktoré vie autorka umne pretlmočiť, sa odhaľujú aj širšie spoločenské otázky, dotýkajúce sa najmärodovej a sociálnej nerovnosti. Týmto základným rozvrhom kniha vstupuje do rozsiahleho konkurenčného prostredia podobných textov, veď tento žáner aj téma majú vosvetovej literatúre hojnú tradíciu (za všetky príklady Sylvia Plathová ajej Sklenený zvon) anájdeme ich aj v slovenskej literatúre (spomeňme si na Alberta Škarvana, Rudolfa Slobodu a ďalších).
Vsúvislosti stouto knihou sa objavilo zopár čitateľských aj recenzných postrehov, ktoré jej význam vidia vkritike pomerov v psychiatrických liečebniach nielen vPoľsku. A odtiaľ je už blízko kobžalobe celého spoločenského systému. Možno ju čítať aj takto ideologicky, ale nie je to základný interpretačný kľúč prózy, ktorá je skôr terapeutická. Väčšmi ako na kritiku pomerov (tie skôr registruje Աž hodnotí) sa obracia dovnútra dzáčky.Vtomto priestore dokáže byť celkom civilne pozitívna v momentoch, keď z ťaživosti miesta, situácie atragiky jednotlivých postáv vydoluje sebaironickú hravosť adokonca humor. No ani tým sa široký vejár modalít tejto prózy nevyčerpáva. Jej rámcujúca nálada je nástojčivo existenciálna, čo dokazuje aj silný záver, vktorom sa prekvapivo vynorí dovtedy utajená ponorná rieka celého dzánia – tragická láska znemocničnej záhrady kobierzynskej psychiatrie.
Prekladateľka Kristína Karabová pochopila štýlový alexikálny register originálu, ktorý sa pohybuje vrozpätí od subštandardu cez dominantný hovorový štýl až ksofistikovanejším odkazom na literárnu tradíciu. No zprekladu ako celku stále jemne cítiť originál. Čitateľovo čelo sa občas zachmúri, napríklad, keď vtexte zaregistruje pozostatok poľskej lexiky (pozri príznakové ú namiesto bezpríznakových slovenských mrakov na s. 73). No problém je občas aj vslovoslede,štruktúre viet. Možno si mal preklad predsa len ešte chvíľu poležať pod pokrievkou a dozrieť.
Inou otázkou je rozpačitý názov. Psy malých plemien viac ako sknihou súvisia sautorkinou afinitou ktomuto živočíšnemu druhu, ktorá sa prejavuje napríklad vtom, že psy sa dostali do jej pseudonymu Hund, ako aj do spisovateľkinho kurikula a na fotografický „portrét“ na vnútornej obálke. Vo vzťahu ksamotnému textu je však názov príliš asociatívny aponúka málo presvedčivú paralelu medzi dezorientovaným aponíženým osadenstvom nemocničného oddelenia a psou svorkou. Napriek týmto poznámkam je kniha aj so svojím minimalistickým vizuálom povšimnutiahodným počinom banskobystrického vydavateľského projektu Literárna bašta.
