Jednota konkrétneho a abstraktného

Autorka sa Pavlovi Ušákovi (1914 – 1941) venuje dlhodobejšie vpodobe textov včasopisoch azborníkoch, ale ako uvádza, „Dosiaľ nie je dielo tohto básnika dostatočne presvetlené nielen zpoetologických, ale ani zliterárnohistorických aumeleckých aspektov.“ (s. 7) Jej kniha Poézia Paľa Olivu sa oto úspešne pokúsila, čo potvrdili vrecenzentských posudkoch Ján Zambor, Andrea Bokníková aIgor Hochel. Monika Zumríková Kekeliaková sa už dlhšie obdobie zaoberá aj niektorými inými básnikmi 20. a21. storočia nielen slovenskej, ale aj českej afrancúzskej poézie, čo využila ako presahy aargumentáciu na charakteristiku času atvorby Pavla Ušáka. Aako sa vyjadril Ján Zambor, jej erudovaný výskum predstavuje jednotu interpretácie apoetiky.

Kniha Poézia Paľa Olivu obsahuje tri tematické oblasti výskumu jedného zpredstaviteľov slovenskej katolíckej moderny. Prvej časti dala autorka názov Kritická recepcia poézie Paľa Olivu a pokladá ju za východiskovú pre publikáciu, lebo na jej základe sa vytvára „predstava obásnikovej tvorivej metóde“ ao „dobových inovodobých vývinových kontextoch asúvislostiach“. (s. 15) Zistila, že estetická účinnosť Olivovej poézie sa vjednotlivých vývinových obdobiach literatúry menila. Súviselo to osobitne so vzťahom konkrétne – abstraktné vjeho poézii. Za hodnoty Olivovej poézie v30. a40. rokoch minulého storočia sa osobitne pokladali časti transcendentné, ale aj otázka jednoty kňaza abásnika, modlitby apoézie acelkovo básnikov vzťah kBohu. No už v90. rokoch sa zdôrazňovala konkrétnosť vjeho poézii – vzťah kľuďom, témy sociálne aľúbostná lyrika. Dá sa však povedať, že takmer všetci kritici ahistorici, ktorí sa doteraz Olivovou poéziou zaoberali (a nie je ich málo), inklinovali pri posudzovaní kjednote konkrétneho aabstraktného, estetického aduchovného. „Ak dobová kritika v30. a40. rokoch [...] anovodobá kritika v 90. rokoch docenila Olivovu poéziu ahodnotila ju výsostne afirmatívne, vobdobí rokov 1948 – 1989 literárna veda akritika Olivu nedocenila, ato vdôsledku zmenenej spoločenskej štruktúry, ktorá mala vplyv na vtedajšiu literárnu normu motivovanú ideologicky, t. j. mimoliterárne.“ (72)

Druhá kompozičná časť knihy – Torzá snov avidín vpoézii „chlapca zhmlovín“ (výraz R. Dilonga, pozn. G. R.) spodtitulom Interpretácia apoetika sna vOlivovej lyrike – je už oproti prvej časti analytickejšia, smnožstvom citácií zOlivovej poézie, sprecíznymi odkazmi avysvetlivkami. Autorka odkrýva apodrobne analyzuje základné motívy (sen, voda, oblaky) vbásnikovej poézii aich smerovanie. Dôkladne porovnáva identické alebo podobné motívy vtvorbe Olivu, Dilonga aRimbauda.

Sen, transcendentno, viera aláska sa premietajú vOlivovej poézii aj do „poetickej hry svlastnými menami“, čo autorka veľmi zaujímavo rozvíja vtretej kapitole knihy – Vlastné mená „múz“ asvätíc vpoézii Paľa Olivu. „Olivovo zobrazenie ženy alásky sa zabstraktňuje cez asociácie lásky asna, lásky aviery“ acez úsilie „zjednocovania básnickej akňazskej poézie“. (171)

OPavlovi Ušákovi (Paľovi Olivovi aobjavilo sa iviacero iných pseudonymov) sa vminulosti písalo prijímajúco, indiferentne ipriam odmietavo alebo sa „strácal“ popri iných predstaviteľoch katolíckej moderny. Pritom to bol básnik, ktorý vosvojej poézii tvorivo využil podnety symbolizmu, poetizmu, dokonca prvky surrealizmu acelá jeho tvorba smerovala kspirituálnosti atranscendentnu. Zumríková Kekeliaková touto publikáciou vytvorila precízny, hlboký amnohostranný obraz oautorovej síce nerozsiahlej, ale dôležitej poézii vo vývine našej literatúry spresahmi do iných časov apriestorov a srôznymi hodnotiacimi pohľadmi literárnych vedcov na jeho tvorbu aživot. Monografia Moniky Zumríkovej Kekeliakovej Poézia Paľa Olivu je obsahovo bohatá, dôležitá, odborne erudovaná ainvenčná publikácia sdôsledne vypracovanými irámcovými časťami.

Monika Zumríková Kekeliaková: Poézia Paľa Olivu

Levoča: Modrý Peter, 2021