Robert Harris: Impérium
Bratislava, Slovart 2007
Preklad Marián Gazdík
Príjemný azároveň poučný román na blížiace sa sviatočné chvíle. Ako jeho autor uvádza, väčšina udalostí sa naozaj stala azvyšok sa prinajmenšom mohol stať. Mená postáv sú autentické, rímska republika rokov 79 až 64 pred n. l. ožíva pred nami ako na dlani asňou aj život majstra rétoriky a rímskeho štátnika Marca Tullia Cicera. Na pozadí jeho osudu sa stretávame sešte vtedy mladým aneznámym Cézarom, večnými rivalmi Pompeiom aCrassom včase, keď potlačili Spartakovo povstanie, s Cicerovým oddaným domácim otrokom Tirom, ktorý mal výsadné postavenie ako jeho dôverný tajomník. Toto mimoriadne postavenie si vyslúžil svojím vynálezom, metódou rýchlopisu, ktorý pozostával zo štyritisíc symbolov.
Autor si zvolil za rozprávača Cicerovho príbehu Tira, ktorý aj vskutočnosti, ako to potvrdzuje Plutarchos, napísal životopis tohto slávneho rímskeho právnika arečníka, jedného znajvzdelanejších mužov staroveku; ten sa však stratil.
Knižka má pútavý dej, odhaľuje nám zákulisie politického života vrímskej republike amy zisťujeme, že s podobnými črtami sa vboji opolitickú moc stretávame ajdnes. Mnohé sentencie viažuce sa na dané obdobie rímskej republiky sú aktuálne, akoby ich vyslovili dnes.
Vtomto prvom diele trilógie poznávame Cicera na začiatku jeho kariéry, sme svedkami jeho prvých úspechov vsenáte, sledujeme rozvrstvenie mocenských síl, účelové spojenectvá, korupčné škandály, zákulisné boje. Snapätím pozorujeme, či sa Cicerovi včasovej tiesni podarí odhaliť neprávosti napáchané vplyvným príslušníkom najvyššej aristokracie Gaiom Verrom. Vtomto zápase stavia Cicero všetko na jednu kartu; dobre si uvedomuje riziko: ak vyhrá, získa silný vplyv nad Rímom, ak prehrá, je navždy stratený.
Včom tkvel Cicerov úspech? Celkom iste vdisciplíne, pracovitosti, dôkladnej príprave na obhajobu či žalobu. Bol presvedčený, že človeka dostane na vrchol vytrvalosť, anie genialita. Rím je plný neuznaných géniov, hovoril. Len vytrvalosť pomôže dostať sa na tomto svete ďalej. Neúspech či poníženie ho nikdy nezlomili, naopak vystupňovali jeho túžbu po úspechu, moci a dosiahnutí svojho cieľa. Nesnažil sa vymyslieť nejakú šikovnú taktiku, aby preľstil obžalobu, ako by to urobil nejaký cynický druhoradý advokát. Usiloval sa nájsť niečo, čomu by mohol sám veriť. To bolo jadrom jeho geniality tak vjeho advokátskej, ako aj štátnickej praxi. Potreboval presvedčenie, vieru vpoužívaný argument. Vedel, že nijaká línia uvažovania, nech je akokoľvek logická, elegantná alebo brilantná, nevyhrá prípad, ak publikum cíti, že mu chýba viera. Potreboval iba jednu vec, ktorej mohol veriť, apotom mohol na ňu nadviazať, stavať na nej, ozdobovať ju apremeniť počas jednej, dvoch hodín na najdôležitejšiu vec na svete avyjadriť ju snáruživosťou, ktorá by zatienila prchavú racionálnosť jeho oponentov.
Diel sa končí Cicerovým triumfálnym zvolením za prétora anarodením vytúženého syna. Prežíva šťastné obdobie verejného isúkromného života amy sme už zvedaví na pokračovanie.
Michaela Geisbacherová