ղľáԾ
(Esej)
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov predstavilo v rámci edície Pohľady zahorizont publikáciu, ktorá sprostredkúva problémy súčasného sveta očami popredných západných intelektuálov, vedcov, filozofov. Tentoraz je tomonografická práca významnej americkej ľavicovej historičky, univerzitnej profesorky politických vied Ellen Meiksinsovej Woodovej Impérium kapitálu (2014, preklad Mário Polónyi), ktorá saorientuje na témy liberalizmu, demokracie, imperializmu, globalizácie, eurocentrizmu a ekologické problémy. Primárnym cieľom autorky jepriblížiť špecifické črty „nového imperializmu“ akofenoménu, ktorý poznáme v súčasnosti: všíma sijeho charakteristické príznaky v jednotlivých fázach a formách, a na základe toho sausiluje uchopiť jeho podstatu.
Woodová postupne v siedmich kapitolách objasňuje vzťahy ekonomickej moci kapitálu amimoekonomických síl, venuje saanalýze iných než kapitalistických zriadení (od antiky po súčasnosť), vytvára typológiu impérií, prioritne sa však zameriava nasledovanie vývoja atransformácie tradičného imperializmu dojeho dnešnej podoby. Ako opätovne zdôrazňuje, prvým a jediným kapitalistickým impériom sú Spojené štáty americké, preto väčšinu pozornosti venuje práve im aich stratégiám naudržanie svetovej ekonomickej hegemónie podporovanej vojenskou silou. USApredstavujú mocnosť, ktorá napĺňa svoj plán globálnej ekonomickej hegemónie najmä „prostredníctvom manipulácie ekonomickými mechanizmami kapitalizmu“ a ktorá sa vždy snažila vyhnúť priamej koloniálnej nadvláde, pretože ekonomická hegemónia jemenej nákladná, menej riskantná avýnosnejšia.
Autorka prináša viaceré nové pohľady na kapitálový imperializmus, naglobalizáciu a s ňou späté otázky, usiluje saidentifikovať základné črty a rozpory vsystéme „nového imperializmu“. Svojimi závermi sadostáva dosporu stradičnými koncepciami globalizácie (najmä prihodnotení úloh národných teritoriálnych štátov alebo vkontexte svoľným, otvoreným obchodom, s integrovaným svetovým trhom) a zdá sa, že jej názory bude treba vážne vziať do úvahy pri ďalších skúmaniach danej problematiky. Hlavnou ideou knihy je vzťah globali zácie anárodného, teritoriálneho štátu. Woodová sakriticky vyjadruje namargo názorov, že národný štát je na ústupe – naopak, tvrdí, že imperiálna hegemónia sadnes viac akoinokedy spolieha nastabilný systém množstva lokálnych štátov, pretože „celosvetová hegemónia zá visí odudržania kontroly nad týmito štátmi podieľajúcimi sa naglobálnej ekonomike“, nadnárodný kapitál potrebuje dnes viac než kedykoľvek predtým prísne regulovaný a predvídateľný sociálny, politický a právny poriadok, ktorý garantujú práve jednotlivé štáty. Beznich by saimperiálny kapitál nemohol bezpečne pohybovať aniprinášať zisk – ato jejeho prvoradý cieľ.
Woodová objasňuje viaceré vnútorné rozpory kapitalistického systému vjeho najvyvinutejšej forme, analyzuje pôsobenie trhu nasociálny poriadok, ale aj na všetky sféry ľudského života, v závere venuje pozornosť vojenskej sile USA (väčšej, ako jevojenská sila ostatného sveta), na konkrétnych prípadoch skúma zahraničnú politiku impéria založenú naneslávne známych doktrínach „nDzԱčԱ“, „sǻ“ vojny či „nového svetového poriadku“. Woodovej kniha rozkrýva nové horizonty v uvažovaní o našej súčasnosti, podnecuje kukritickému mysleniu omnohých jejaspektoch – atakéto podnety sú vždy potrebné.
