��������

...a v jeho pohľade možno čítať ČLOVEKA

Peter Farkaš-Ž��š�첹: Hrad noci

Senohrad, Vlastným nákladom 2004

  Pojem noci sa v ľudských predstavách obyčajne spája s víziou tmy, s náznakom neznáma a s pocitom pokoja, ktorý privádza bližšie k sneniu. No neraz sa to všetko javí celkom inak - práve so západom slnka začne na povrch vychádzať náš strach, pocit stiesnenosti, osamelosti, desivejšie súvislosti... 

  Motív noci sa v prozaickej knihe rímskokatolíckeho kňaza, básnika, prozaika a textára Petra Farkaša-Žišku s príznačným názvom Hrad noci zjavuje v skutočne originálnej podobe: symbolicky tajomne, impresívne, v slede postrehov, úvah, reflexií, pohnútok a zaujímavého príbehu, v lyrizujúcej jednote jazyka, štýlu a témy. 

  Autor v diele odvážne demonštruje vlastné princípy výstavby literárneho diela – umeleckého artefaktu: úprimnosť, autonómnosť, jedinečnosť, premýšľavosť, intuitívnosť i spontánnosť; pričom každému slovu, slovnému spojeniu prináleží presný význam a každý odvážny krok je korunovaný efektom, nikdy nie lacným a samoúčelným. A ešte jeden dôležitý moment: princíp tzv. „prúdu vedomia“, známy od Jamesa Joycea,. Špecifickosť tejto metódy spočíva o. i. v rozumnom využívaní protikladov, v láskavom šoku, ktorý autor spôsobuje na jednej strane pôsobivou gradáciou deja, zvyšovaním napätia v podvedomí čitateľa, no vzápätí, na strane druhej ponúka upokojujúcu „pilulku“ v podobe jemných lyrických opisov, hojným využívaním eufemizmov, epitet, a obrazných pomenovaní.

  Peter Farkaš-Ž��š�첹 sa nebojí experimentu, kŕčovito nebrzdí živelný prúd myšlienok, súčasne pozná (na rozdiel od mnohých iných autorov) akúsi prirodzenú hranicu oddeľujúcu originálneho tvorcu od prázdneho pozéra, citlivého pozorovateľa od patetického rojka a človeka s pevným morálnym zázemím od nekompromisného „buldozéra“ v ľudskej koži: vnútorný smútok jeho textov nevháňa do zúfalstva, a predsa jemne pichne pri srdci, nádej neprebúdza falošné očakávania, no napriek tomu nastoľuje pocit uspokojenia a istoty.

  Aj k nemu sa pravidelne po večeroch vkráda noc, aj tá jeho noc sa spája s tmou. „Jeho“ tma však nie je nepreniknuteľná ani desivá. Boh v nej zažína svetlo, spoza mrakov vykukne mesiac a v jeho pohľade možno čítať ČLOVEKA. 

Jitka Rožňová