暗网禁区

Samo Marec za膷al blogova钮 na sme.sk v roku 2008 a dnes je z neho ostrie木aný bloger, ktorého poznajú aj 木udia mimo tejto komunity. Popri uverej艌ovaní svojich postrehov aj na iných weboch stihol napísa钮 i debutovú prózu This Is Hardcore (Limerick 2013). Tá prirodzene otvára otázky, do akej miery si zachoval svoju vychýrenú kritickos钮 a kam posunul svoj typický štýl písania.

Ústrednou témou, ktorá dr啪í text pokope, je láska. Hlavnými protagonistami sú piati mladí dospievajúci 木udia – Pa钮o, Lenka, Viktória, Dano a  Stenly – schádzajúci sa v  zatuchnutej a  schátranej kr膷me v  jednom nemenovanom podtatranskom meste膷ku, z ktorého autor pravdepodobne sám pochádza. Drogujú, faj膷ia, pijú, lebo sami sú zvä膷ša z alkoholických 膷i rozvrátených rodín. Nemajú a ani sa nepokúšajú o 啪iadne ambície, 啪ijú zo d艌a na de艌. A ke膹 ich 膷osi ob膷as poteší, stmelí, napríklad tá láska alebo spolo膷ný rodinný obed bez hádok, v啪dy nejaká slabá bytos钮 v tomto súkolí zlyhá a všetci padajú s 艌ou. Próza je roz膷lenená do štyroch kapitol – ro膷ných období – a v ka啪dej z nich riešia protagonisti nejaký záva啪ný problém. Lenka trpí anorexiou, Pa钮a odvezú do blázinca, Viktória je neš钮astná zo svojich rodi膷ov alkoholikov..., no 啪iaden z nich nedoká啪e bojova钮 s danou situáciou...

Atmosféra knihy je pochmúrna a  pomerne bezútešná. Všetko sa tu nachádza v  akomsi polorozpade – najmä postavy a vz钮ahy medzi nimi. Ale aj priestor, zdevastované a  rozkradnuté budovy, popraskané chodníky, zni膷ené detské ihriská. 膶o z  toho, 啪e sa nad tým všetkým tý膷i nejaký nádherný tatranský štít? Aj ten chodia obdivova钮 turisti presved膷ení, 啪e terén našich ve木hôr poznajú, napriek tomu sa všetci da艌oví poplatníci skladajú na 膷asté výjazdy helikoptérou na ich záchranu. Autor pozoruje svet okolo seba a  štip木avo ironicky ho popisuje. Vracia sa k témam zo svojich blogov, ale aj k tým, ktoré všeobecne pova啪ujeme za klišé a ich neustále omie木anie nám robí vrásky na 膷ele. Napríklad ve膷né horekovanie na nevyhovujúce po膷asie a následne na neschopných cestárov, ktorých sklamal aj I木ko. Alebo zvieratká na konci hlavných televíznych správ, nekvalitné po木ské výrobky... Samo Marec tieto notoricky známe témy nerozvíja, ale umiest艌uje na okraj deja ako poznámky, ktoré si jednoducho nemohol odpusti钮. Aj my o nich radi tárame, preto啪e 膷asto nemáme 膷o iné poveda钮. A  taký je aj autorov štýl. Ponúka mno啪stvo mediálne známych „káuz“, ktoré s ob木ubou komentuje, lebo všetko si zaslú啪i pozornos钮, no v skuto膷nosti ich vníma povrchne. Tak啪e, keby tam nebolo tej lásky, mala by som pocit, 啪e 膷ítam jeho blogy. Text sa akosi nechce spoji钮. Akoby aj mohol, ke膹 sa všetko naokolo rozpadá...