ղľáԾ
Izraelský historik Yuval Noah Harari je vsúčasnosti intelektuálnou celebritou. Jeho knihy sú predmetom záujmu odborníkov zrôznych vied aj širokej verejnosti po celom svete. Vedie internetový vzdelávací kurz, prednáša adiskutuje na rôzne spoločenské témy. Dve jeho ťažiskové práce máme kdispozícii už aj vslovenskom preklade.
Pre súčasný akademický svet je charakteristická úzka špecializácia atomu zodpovedajúca publikačná činnosť. Yuval Harari sa pôvodne venoval stredovekej vojenskej histórii, doktorandské štúdium absolvoval na univerzite v Oxforde. Po príchode na Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme však začal vyučovať kurz venujúci sa široko poňatým dejinám ľudstva ako celku, makrohistórii. Potreby výučby azvedavé otázky študentov ho motivovali k napísaniu zhrňujúcej práce, zktorej sa stal po jej preklade do angličtiny medzinárodný bestseller. Keďže otázky neprestávali a dotýkali sa oveľa viac budúcnosti než minulosti ľudstva, publikoval voľné pokračovanie zamerané práve na otázky možného budúceho vývoja. Obidve publikácie vyšli vmiliónových nákladoch aboli preložené do viac než 40 jazykov.
Sapiens: Stručná história ľudstva
Harariho ambíciou je vysvetliť tri revolúcie, vďaka ktorým sa z pôvodne nepodstatného afrického ľudoopa pohybujúceho sa vstrede potravinového reťazca stal najmocnejší živočích planéty do tej miery, že dnes čím ďalej tým viac odborníkov hovorí oantropocéne – epoche, vktorej je človek najvyššou hybnou silou globálnej ekológie.
Svoj exkurz začína pred vyše 70-tisíc rokmi, včase, keď druh Homo sapiens obýval planétu spoločne sinými druhmi rodu Homo. Prvým kľúčovým medzníkom na ceste k dominancii bola podľa Harariho kognitívna revolúcia; vďaka náhodným genetickým mutáciám došlo kzmene vnútorného prepojenia mozgu Homo sapiens aten začal rozmýšľať akomunikovať dovtedy nebývalým spôsobom. Jedinečne široký rozsah zvukov, ktorý boli naši predkovia schopní vydať, umožnil rozvoj zložitejšieho jazyka, ktorý bol nástrojom zložitejšej sociálnej interakcie a umožnil efektívnejšiu spoluprácu. Možnosť kooperácie na báze priamej komunikácie aosobných medziľudských vzťahov bola však prísne ohraničená na neveľkú skupinu jednotlivcov. Sapiens mal ako jediný špecifickú schopnosť, ktorá znamenala zásadnú evolučnú výhodu vporovnaní sostatnými druhmi – rozprávať ofikcii, oveciach apredstavách, ktoré neodrážali fyzický svet, ale ho prekračovali. Táto schopnosť sa pretavila do spoločne zdieľaných mýtov anáboženských predstáv, ktoré si získali dôveru a umožnili flexibilnú kooperáciu veľkého množstva jedincov. Všade, kde Homo sapiens vstúpil, boli postupne vytlačené ostatné druhy rodu Homo, ako aj väčšina veľkých suchozemských cicavcov.
Druhým medzníkom na ceste kdominancii bola poľnohospodárska revolúcia, ktorú však Harari netradične nazýva „najväčším podvodom v dejinách“. Prechod na usadlý spôsob života umožnil nárast populácie apriniesol zásadné dôsledky pre rozvoj civilizácie akultúry. Harari však pripomína, že strava sa stala vporovnaní so stravou lovcov azberačov chudobnejšou, práca vzhľadom na telesnú konštrukciu náročnejšou. Pribúdali nové povinnosti. Pripomína aj nebývalé zotročenie autrpenie zvierat, ktoré poľnohospodárska revolúcia priniesla.
Predchádzajúce dve revolúcie prebiehali na rôznych, vzájomne oddelených častiach planéty spodobnými dôsledkami. Európa postupnezískala svetovú dominanciu vyjadrenú imperiálnou nadvládou 19. storočia vďaka unikátnemu spojeniu politiky, vedy akapitalizmu, ktoré nemalo viných častiach planéty obdobu. Najuniverzálnejším prostriedkom kooperácie boli asú podľa Harariho vkonečnom dôsledku peniaze, ktoré prekračujú aj inak ostré kultúrne hranice. Nevídaný dynamizmus apokrok voblasti biológie a technológie posledných decénií otvára ľudskému druhu úplne nové možnosti do tej miery, že druh Homo sapiens môže byť nahradený. Harari pootvoril dvere, do ktorých vstúpil svojou ďalšou publikáciou.
Homo deus: Stručné dejiny zajtrajška
Hlavným predmetom knihy je súčasnosť a predovšetkým budúce perspektívy ľudstva. Marketingovo dobre zvolený názov anajmä podtitul však nezodpovedajú celkovému obsahu. Harari budúcnosť nepredpovedá, skôr načrtáva možné scenáre akladie otázky. Jednou zkľúčových bude tá, ako ľudstvo naloží smocou danou biotechnikou ainformatikou. Nie ľudstvo ako abstraktný celok, keďže politika averejný dohľad na prebiehajúce zmeny nedokážu pružne reagovať, ale predovšetkým kľúčoví aktéri sústredení vgigantických korporáciách s vlastnýmivýskumnými centrami a laboratóriami. Vývoj umelej inteligencie, kyborgická technika a megadáta môžu podľa Harariho priniesť zrod nových bytostí skvalitami, ktoré boli dosiaľ pripisované božstvu – Homo deus. Už dnes fungujúce projekty nazerajú na smrť, starnutie a utrpenie ako na technické problémy, ktoré je možné odstrániť. Budúcnosť taktiež môže priniesť nové formy nerovnosti; prístup kdátam ašpičkovým technológiám bude mať bohatá a vplyvná elita, množstvo ľudí bude vdôsledku automatizácie amodernizácie ekonomicky nepotrebných. Podkopávané sú aj základy liberálneho humanizmu; veda nenašla dôkaz pre existenciu slobodnej vôle, individuálne prežívané šťastie je biochemickým procesom, počítačový algoritmus sdostatočnými množstvom dát anapojením na biometrické prístroje bude schopný urobiť aj tie najdôležitejšie životné rozhodnutia lepšie ako individuálne ľudské vedomie. V závere Harari kladie dôležitú otázku: „Čo sa stane so spoločnosťou, politikou akaždodenným životom, keď nás budú nevedomé, ale vysoko inteligentné algoritmy poznať lepšie než my sami?“
á
Kritika niekedy poznamenáva, že Harari neprináša zhľadiska faktografie nič nové. Áno, je to pravda, no vôbec to neprekáža. Jeho pôvodná špecializácia (stredoveké vojenstvo) sa vspomínaných publikáciách vyskytuje len veľmi okrajovo. Je však výnimočný syntetizátor a majster zrozumiteľných príkladov, ktorý kladie veľmi dôležité otázky ďaleko presahujúce pole pôsobnosti histórie ako vedy. Nebojí sa prírodných vied azrozumiteľne vysvetľuje mnohé fenomény biológie, ekonómie ainformačných technológií. Globálna perspektíva čitateľa oslobodzuje od lokálnych spoločensko-politických šarvátok, ktorými je ináč denno-denne zahlcovaný. Harariho názory a optika evolučnej biológie sa, samozrejme, nemusia každému čitateľovi pozdávať hlavne pri citlivých témach ako napríklad náboženstvo, ideológia, šťastie, duša alebo zmysel života. Pre Harariho je typickou sympatická snaha vymaniť sa zantropocentrizmu – tematizuje napríklad otrasné životné podmienky hospodárskych a laboratórnych zvierat, ktoré sú zvedeckého uhla pohľadu človeku omnoho podobnejšie, ako to tvrdia veľké monoteistické náboženstvá ahumanistická paradigma. Samozrejme, že je množstvo tém, ktorým by sa vo svojich knihách mohol venovať, ale nevenuje sa. Klimatická zmena adevastácia planetárnej ekológie sú pre neho manažérske problémy anevenuje im väčšiu pozornosť. Ich dôsledky však budú omnoho zásadnejšie než akokoľvek predĺžený život niekoľkých bohatých jednotlivcov. Odborníci zkonkrétnych oblastí by mali čo povedať kniektorým prílišným zjednodušeniam. Za najdôležitejšie však treba považovať, že máme kdispozícii dve kvalitné, globálne rozšírené aveľmi prístupne napísané publikácie, ktoré môžu slúžiť ako spoločný referenčný bod pri úvahách oďalšom smerovaní ľudstva.
