暗网禁区

Preklad Adriana Komorníková
Artforum 2013

Die钮a vytrhnuté z kore艌ov. Malé diev膷atko tú啪iace po úprimnom cite, ktorý nenachádza vo vlastnej rodine. Írska spisovate木ka Claire Keeganová rozpráva v knihe Fo(s)ter dojemný príbeh o h木adaní oby膷ajnej lásky. Rozsahovo neve木ké dielko, doplnené nádhernými ilustráciami slovenskej výtvarní膷ky Zuzany Cigánovej-Moj啪išovej, vy啪aruje zvláštnu melancholickú atmosféru a citlivo odha木uje zranite木nú detskú myse木. Príbeh vnímame práve 膷istým poh木adom detskej hrdinky, ktorý doká啪e ako laser preniknú钮 hlboko do 膷itate木ovho srdca a bez kompromisov oddeli钮 pravdu od nánosov patetickej pretvárky.

Vlastní rodi膷ia potrebujú diev膷atko na leto „odlo啪i钮“. Matka, zmietajúca sa v kolobehu doj膷enia a dojenia kráv, u啪 nemá 膷as venova钮 sa malej dcére. Prostý a citovo ochladnutý otec ju vezie ku Kinsellovcom. Die钮a sa vnútorne zdráha prija钮 prechodnú starostlivos钮, ale neodvráva. Kinsella a jeho 啪ena, ktorú prezýva Teta, jej však hne膹 od za膷iatku otvárajú láskyplné prostredie: „Pokúšam sa rozpamäta钮, kedy som sa takto cítila, a som smutná, lebo si vôbec neviem spomenú钮, ale práve preto aj š钮astná.“ Kinsellovci neponí啪ia nového spolo膷níka, ani ke膹 sa prvú noc od strachu pomo膷í. Vinu nenápadne zhodia na starý vlhký matrac. Práve táto situácia, naoko bezvýznamná, ukazuje na zmätok a psychickú zá钮a啪, ktorej bolo diev膷atko dlhodobo vystavené. Príhoda s matracom sa tak stáva akýmsi premostením medzi po膷iato膷nou nedôverou a následným odovzdaním sa novej rodine. Hlavná hrdinka pre啪íva v dome na pobre啪í chvíle oby膷ajného š钮astia: ne啪nú opateru pri kúpaní, jemné splietanie vrko膷a, také odlišné od netrpezlivého kmásania jej biologickej mamy, pochvaly za rýchly beh, skrátka všetko, 膷o by malo patri钮 ku skuto膷nému detstvu. Ale ani Kinsellovci nevlastnia dokonalé š钮astie. Ich 啪ivot je pozna膷ený smr钮ou jediného syna, ktorého staré šatstvo zo za膷iatku obliekajú novej adoptívnej dcére. Táto metafora poukazuje aj na ich zranite木nos钮, na stopy minulosti, ktoré nemo啪no vymaza钮 jediným prílivom. Nakoniec otec Kinsella vysvet木uje malému diev膷atku onú tragickú udalos钮 práve prino膷nom pobre啪í. Urobí to však tak, ako sa to robi钮 má. Otvorene, úprimne, detským rozprávkovým jazykom.

Kniha Fo(s)ter (v preklade pestún) je presne ako to svetielko, ktoré Kinsella diev膷atku ukazuje na horizonte. Krehká, pozna膷ená boles钮ou z minulosti, no silná nádejou v láskyplný domov. Prináša jasnú odpove膹 na otázku, 膷i je skuto膷ná rodina podmienená biologickou spätos钮ou, alebo prejavenou láskou a citlivým pochopením.