ղľáԾ
Martin, HladoHlas 2011
Ak čitateľ „smädný“ adychtivý po Afrike siahne poknihe پó辱 fotografa, cestovateľa aspisovateľa Pavla „Hiraxa“ Baričáka, určite svoj smäd uhasí. Zámerne píšem niektoré slová do úvodzoviek, pretože celá kniha je otom: o očakávaniach anasledujúcich vytriezveniach. Autor nevyužíva len zátvorky akoupozornenie, že ide oposun významu, ale ak dá slovo do zátvorky, naznačuje tým, že daný výraz vslovenčine proste neexistuje aslovo, ktoré použil, by samohlo uraziť. Každý deň, každý zážitok je opísaný snezvyčajnou iróniou asebairóniou vychádzajúcou zvlastných očakávaní, počnúc opisom klímy až posebareflexiu. „Hirax“ píše, že vyzerá akobiely čert medzi hnedými deťmi. Využíva hovorovú reč, vsúva dotextu svoje myšlienky, postoje acity. Celú Afriku poňal z úplne iného konca, než ako jezakorenená v našich predstavách. Nepozerá sa naEtiópiu ako nachudobnú krajinu, ktorej treba pomôcť, kde sú chudáci negramotní ľudia, ktorí bezprostredne potrebujú prítomnosť našej civilizácie či misionárov, práve naopak, objasňuje čitateľovi, prečo پó辱 v 21. storočí vyzerá ako zostredoveku. Prečo nedokážu pestovať na úrodných poliach ryžu či kaučuk, prečo nevyužívajú energiu zvetra či vody...
Jeho cestopisu nechýbajú prvky dobrodružstva, využíva nákladiaky, lode, či jednoduchý autostop, domácim Etiópčanom vysvetľuje rukaminohami, že sapotrebuje dostať do ďalšieho mesta, a zažije pritom neočakávané veci. Každý deň je výnimočný. Na každom kroku spoznáva, a s ním jeho čitatelia, že pricestovaní musíme predovšetkým zabudnúť nasvoje očakávania, pretože výsledok jepre istotu úplne, ale úplne iný... Odporúčam prečítať siEtiópiu podľa „Hiraxa“, naozaj absolvujete vysokú školu neočakávania, pritom sazasmejete natakých obyčajnoneobyčajných veciach, ako jeekonomická kríza mníchov či nutnosť vyhľadať v 50°C toaletu adostanete chuť prečítať si aj ďalšie príhody tohto až niekedy priveľmi optimistického chlapíka splešinou odretou od všetkých nízkych stropov vetiópskych „domoch“. Na záver pripájam aspoň jednu zmojich najviac presmiatych pasáží zknihy: „Modlím sa, abysom nedostal hnačku, lebo si už predstavujem, akoniekde zastromom spotený kakám, päť detí mapozoruje a všetky sú schopné podať mi zvädnutý lopúch, lenaby dostali platný toliar.“
