ղľáԾ
Bratislava, Ikar 2012
Netradičná. Tak by saasi najlepšie dala charakterizovať kniha Emília Va tí druhí, ktorá jesvojským holdom poprednej slovenskej herečke Emílii Vášáryovej kjej májovej sedemdesiatke. Autorka je síce absolventkou divadelnej vedy na VŠMU, vúvode však zdôrazňuje, že nejde ani obiografiu, ani oodbornú analýzu profesionálnej kariéry, ale, ako sa dočítame na záložke, o„chvejivý pastelový portrét prvej dámy slovenského herectva“. Kým vknihe spomienok Július Satinský – Fantasia conamore zroku 2006si mohla dovoliť pohybovať sa nahranici reality afikcie, vtomto prípade bola vkomplikovanejšej situácii. Viac-menej totiž žije dlhé roky vzahraničí, takže aj keď pozorne sleduje kultúrny život vovlasti, prekladá divadelné hry apíše, slovenské divadelné predstavenia navštevuje príležitostne, nevraviac oslovenskej ačeskej filmovej atelevíznej tvorbe. Rozhodla sapreto oakúsi kombináciu literatúry faktu sbeletrizujúcimi vstupmi, ktoré saprelínajú sospomienkami,rozhovormi aasociatívnymi zamysleniami akorešpondujú sobrazovým materiálom. Navyše, oslovila vyše dvedesiatky herečkiných spolupracovníkov akolegov, ktorí savyjadrili na tému Emílie V. Sú tonapríklad režiséri (Ľubomír Vajdička, Peter Mikulík, Jozef Bednárik, Emil Horváth, Martin Huba), teatrologičky (Zuzana Bakošová-Hlavenková, Soňa Šimková, Jana Bžochová-Wild), herci (Božidara Turzonovová, Juraj Slezáček, Marián Geišberg, František Kovár, Zuzana Kocúriková, Viera Richterová), ale ajdivadelní kritici či dramaturg alebo ľudia zo zákulisia, ako inšpicient, maskérka akaderníčka, požiarnička ainí… Nuž ana záver vhodne zaradila vyznanie Milkinho manžela Milana Čorbu zjeho knihy Oproti času. Všetko zredigovala akultivovane zjednotila známa prekladateľka apublicistka Michaela Jurovská.
Populárne knižné rozhovory, ale i zásadnejšie novinárske interview vyžadujú odherca, abyprezentoval vlastné postoje anázory neraz vkrutej konfrontácii. Akonovinárka som saneraz stretla s vetou: Načo otázky aodpovede, napíš omne radšej sama, ako ma vnímaš. Autorka túto nevyslovenú požiadavku splnila. Napriek tomu mamrzí, že sa ztejto knihy čitateľ dozvie veľa otom, ako vnímajú Milku Vášáryovú druhí – aleiba útržkovito to, čo simyslí onasama. Itak je to však nahliadnutie doakejsi trinástej komnaty…
Na náš knižný trhprišlo aktuálne netradičné laudatio, ktoré má nadčasovú platnosť. Kombinácia žánrov, rozhovorov bezkonca ahra soslovnými asociáciami a metaforami môže občas iritovať ažmiasť, ale vkonečnom dôsledku možno konštatovať, že vznikla pôsobivá azáslužná kniha.
