��������

Napriek trochu zavádzajúcemu názvu je hlavnou témou románu práve láska, dokonca v tej najromantickejšej a dalo by sa povedať aj najgýčovejšej forme: láska na prvý pohľad. Autor však neupadá do lacnej sentimentality ani povrchnosti, naopak, zostáva verný svojmu štýlu – ľahkému, čítavému a ironickému. Svojim postavám nič neodpúšťa, baví sa na dôsledkoch ich rozhodnutí, nie je však „zlý“.

Dosť bolo o láske je príbehom štyridsiatničiek Anny a Louise, ktoré sa navzájom nepoznajú. Obe sú vydaté, matky, úspešné vo svojom profesionálnom živote, skrátka, dalo by sa povedať, žijú uspokojivý, pokojný život a sú šťastné. Šťastné, až kým sa Anna nestretne s Yvesom a Louise s Thomasom. A ako možno vytušiť, bezhlavo sa do svojich nových objavov zamilujú. Obaja sú zrelí, zaujímaví muži, ktorí im náhle do života prinesú niečo, čo doma už dlho nemajú a (takmer) plne tomu prepadnú. Sú si však vedomé toho, čo všetko môže spôsobiť ich ľahkovážnosť? Sú ochotné za svoj „nový život“, za svoju novú túžbu zaplatiť najvyššiu cenu?

Thomas je psychoanalytik a celé dni trávi s klamármi. S klamármi, ktorí vedia, že klamú, ale aj s takými, ktorí to robia podvedome či nevedome. Možno práve i to ho spojí s Louise, advokátkou, ktorej prácou je počúvať a analyzovať, i keď odlišným spôsobom, rovnaké lži. Yves je slobodný spisovateľ a Anna psychiatrička, vydatá za úspešného chirurga. Sama o svojom manželstve hovorí ako o ceste „zaoceánskym parníkom prvou triedou“. Je to však všetko, čo od života očakáva, čo potrebuje?

Máme tu teda štyri hlavné postavy, ktorých osudy sa navzájom prepletajú, medzi novovzniknuté vzťahy však stále vstupujú aj „staré“ manželstvá, z ktorých sa Anna ani Louise, a to napriek silnej túžbe či azda láske, len tak nevyvlečú. Každá postava sa s nenaplnenou túžbou borí po svojom, každá je v inej východiskovej situácii. Akoby na tom však popri láske vôbec nezáležalo…

Samozrejme, po euforickom zrode novej lásky, nových vzťahov prichádza pád – návrat do reality, ktorá je odrazu príliš komplikovaná. Ak by sa ženy naplno oddali svojim milencom, stratili by priveľa: manželov, deti, rodinu. Ak sa však rozhodnú zostať v tom, čo bolo, stratili by možno svoje osudové lásky a stratili by aj samy seba. Nič sa však, pochopiteľne, neutají a tak ku koncu knihy nastáva aj konfrontácia – súboj manželov s milencami.

Le Tellierov štýl písania je vecný a strohý, priamy a presný. Nenecháva veľa vecí nedopovedaných, čitateľovi sa snaží podať vždy čo najucelenejšiu informáciu či už o postave, alebo o konkrétnej epizóde v knihe. Rozhodne to však neuberá na kvalite jeho písania a rovnako nemôžeme ani povedať, že by jeho nová kniha bola len prostým, lineárnym rozprávaním vymyslenej zápletky. Naopak. Autor sa rád hrá – so slovom aj so svojimi postavami. Je vtipný, ironický a v tom najlepšom slova zmysle až „detinský“. Vo Francúzsku je predsedom literárnej skupiny OULIPO, ktorej členmi sú výhradne spisovatelia, ktorí „nestratili detského ducha“, teda chuť sa vo svojej tvorbe hrať.

Dosť bolo o láske je knihou o ľuďoch v strednom veku, o ich láskach, zraniteľnostiach, slabostiach a túžbach. Túžbach, ktoré azda v každom z nás driemu a čakajú na vyslobodenie. Čo ak však zdanie klame a túžby sú len lacnou pretvárkou našej slabej vôle a integrity?